Obvinenie a väzobné stíhanie Jaroslava Haščáka bolo nezákonné. Dovolanie bolo šikanou obvinených Kauza Arpáš

Nezákonnosť obvinenia J. Haščáka  po rozhodnutí generálneho prokurátora potvrdil aj dovolací senát Najvyššieho súdu SR v odôvodnení uznesenia, ktorým 20. 9. 2021 odmietol dovolanie ministerky spravodlivosti v trestnej veci Jaroslava Haščáka.  S odôvodnením rozhodnutia dovolacieho senátu, prijatého pomerom hlasov 5 : 0, sa v týchto dňoch oboznámili právni zástupcovia J.Haščáka.

Päťčlenný senát Najvyššieho súdu v odôvodnení doslova uvádza, že: „ani v prípade nezrušenia uznesenia o vznesení obvinenia (pozn.: rozhodnutím generálneho prokurátora podľa § 363 Tr. por.), by dovolanie ministerky nebolo úspešné, nakoľko sťažnostný súd sa logicky a jasne vysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami.“

Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo 7. 1. 2021 o prepustení J. Haščáka z väzby, vrátane jeho záveru o nedôvodnosti obvinenia J.Haščáka, je teda podľa dovolacieho súdu vecne správne.

Dovolací senát sa navyše veľmi podrobne venoval procesným pochybeniam ministerky. Pritom v podstate ukázal, že procesne nezvládnuté dovolanie ministerky spravodlivosti bolo obyčajnou šikanou obvinených J. Haščáka a D. Arpášovej.

Ministerka napr. predložila zjavne nevykonateľný návrh na vzatie do väzby, dodatočne predkladala časti spisovej dokumentácie, na ktorú nemohol súd vôbec prihliadnuť. Navyše napr. takéto dodatočne predložené svedecké výpovede podľa súdu „skôr podporovali tvrdenia obvinených, prípadne boli vytrhnuté z kontextu.“

K dovolacím dôvodom súd uviedol, že nie je jeho povinnosťou „dedukovať, čo dovolateľ svojou námietkou zamýšľal“, pričom vysvetlil, že viaceré námietky ministerky boli formulované nezrozumiteľne, čo je vážnou chybou „o to viac, že v danej veci išlo o dovolanie podané v neprospech obvinených so žiadosťou o zásah do ich práva na osobnú slobodu.“

Dokonca na margo procesných zlyhaní ministerky pri doplnení dovolania súd poznamenal, že „vzhľadom na to, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým sa vážne zasahuje do právoplatných rozhodnutí (o to viac je závažnosť citeľná pri väzobných rozhodnutiach), je postup ministerky neakceptovateľný.“

Procesná účelovosť konania ministerky vynikla aj vo svetle poznámky sudcov k obvinenej Arpášovej, keď podľa súdu „v dovolaní absentuje akákoľvek argumentácia smerujúca k dôvodnosti trestného stíhania obvinenej, keďže ministerka sa výlučne zamerala na osobu obvineného Mgr. Jaroslava Haščáka.“

——————————————————————————————————————

„Najnovšie odôvodnenie Najvyššieho súdu je pre nás jasným potvrdením, že obvinenie a väzobné stíhanie nášho klienta bolo účelové a nezákonné. Túto skutočnosť už potvrdili dva senáty Najvyššieho súdu SR, čo predstavuje spolu 8 nezávislých sudcov, ako aj Generálna prokuratúra SR.

V celej trestnej veci sme identifikovali až 70 veľmi závažných pochybení zo strany vyšetrovateľov, pôvodného dozorujúceho prokurátora ÚŠP JUDr. Ondreja Repu, ako aj sudkyne ŠTS JUDr. Pamely Záleskej.

Opakované rozhodnutie najvyššej súdnej inštancie v prospech nášho klienta je dôkazom, že v tejto trestnej veci zlyhala štandardná kontrola postupu vyšetrovateľov zo strany dozorujúceho prokurátora a – v súvislosti s väzobným stíhaním obvinených – aj sudkyne ŠTS,“ povedal Martin Škubla, právny zástupca Jaroslava Haščáka.

Celé znenie uznesenia si môžete prečítať na tomto odkaze.

——————————————————————————————————————

Zhrnutie: Čo skonštatoval Najvyšší súd?

1.    5-členný dovolací senát Najvyššieho súdu skritizoval kroky Ministerky spravodlivosti a jej postup pri podávaní dovolania a jeho doplnenia, ako aj petit (návrh na vzatie obvinených do väzby bol nevykonateľný) a obsah samotného dovolania (viaceré námietky ministerky neboli uplatnené riadne, keďže iba bez ďalšieho odkázala na odôvodnenie iného podania). Na margo procesných zlyhaní ministerky pri doplnení dovolania Najvyšší súd dokonca uviedol, že:

„Vzhľadom na to, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým sa vážne zasahuje do právoplatných rozhodnutí (o to viac je závažnosť citeľná pri väzobných rozhodnutiach), je postup ministerky neakceptovateľný.“

2.    Dôvodom pre odmietnutie dovolania bolo primárne zrušenie obvinení rozhodnutím GP SR podľa § 363 Tr. por. a nasl. Najvyšší súd však nad rámec toho uviedol, že ani v prípade nezrušenia obvinenia by dovolanie ministerky nebolo úspešné, z čoho vyplýva, že dovolaním napadnuté rozhodnutie Najvyššieho súdu z 7.1.2021 bolo zákonné a vecne správne.

„Pre úplnosť dovolací súd nad rámec uvádza, že ani v prípade nezrušenia uznesenia o vznesení obvinenia by dovolanie ministerky nebolo úspešné, nakoľko sťažnostný súd sa jasne a logicky vyrovnal so všetkými relevantnými skutočnosťami.“

3.    Dovolací senát skonštatoval, že na záver o vecnej neopodstatnenosti dovolania by nemali vplyv ani ministerkou uvádzané listiny, výpovede svedkov alebo prepisy zvukových záznamov. Najvyšší súd popri tom dodal, že výpovede svedkov skôr len vyvracajú dôvodnosť trestného stíhania a podporujú tvrdenia obvinených a zároveň kriticky zhodnotil aj účelové vytrhávanie výpovedí svedkov z kontextu.

„Na uvedené by nemali vplyv ani ministerkou uvádzané listiny (ich obsah by bolo potrebné ďalej preveriť, resp. boli do spisu založené až po rozhodnutí sťažnostného súdu), výpovede svedkov (skôr podporovali tvrdenia obvinených, prípadne boli vytrhnuté z kontextu) alebo prepisy zvukových záznamov (týkali sa činnosti iných osôb ako obvinených).“

4.    Hoci cieľom dovolania bolo zrušiť rozhodnutie Najvyššieho súdu z januára tohto roku – a teda v konečnom dôsledku vzatie obvinených Jaroslava Haščáka a Danu Arpášovú do väzby, v dovolaní ministerky úplne absentovala akákoľvek argumentácia týkajúca sa podmienok väzby u obv. Arpášovej.

„Navyše pokiaľ ide o obvinenú PaedDr. Danu Arpášovú, v dovolaní absentuje akákoľvek argumentácia smerujúca k dôvodnosti trestného stíhania obvinenej, keďže ministerka sa výlučne zamerala na osobu obvineného Mgr. Jaroslava Haščáka.“

5.    Najvyšší súd prijal uznesenie o odmietnutí dovolania pomerom hlasov 5:0. V januári o prepustení oboch obvinených z väzby rozhodol 3-členný senát Najvyššieho súdu, rovnako v pomere hlasov 3:0.