Denník SME priniesol v pondelok 7.10.2019 článok, ktorý detailne informuje o tom, ako prebiehala domová prehliadka v nehnuteľnostiach Mariána Kočnera. Leitmotívom článku je priam detektívne podaný príbeh nájdenia USB kľúča s nahrávkami z kauzy Gorila. Je pritom zarážajúce, že SME vcelku otvorene priznáva, že USB kľúč mohol byť do Kočnerovho domu „podhodený“. Ak by sa to potvrdilo, môže to mať značné dopady na zákonnosť dôkazov, ktoré boli nájdené počas domovej prehliadky. Nehovoriac o dôveryhodnosti obsahu takto zaistených predmetov.

Objavený kľúč

Denník sa vo svojom článku a v následnom podcaste so sugestívnym názvom „Nahrávku z Gorily mali nájsť, ktosi ju na stole nachystal“ odvoláva na zápisnicu, ktorej časť má údajne k dispozícii.

K objaveniu USB kľúča s nahrávkami SME píše:

“Na stolíku na prvom poschodí domu, kde mal Kočner pracovňu, ležal voľne položený bežný USB kľúč Kingstone s kapacitou 16 gigabajtov. Dokonca bol priložený aj návod na použitie, takže mohlo ísť o úplne nový kľúč…”

Ďalej podľa článku bola počas prehliadky prítomná Kočnerova manželka Karolína, krátko vraj bola prítomná aj Kočnerova dcéra a neznáma nezúčastnená osoba. V samotnom podcaste zase redaktor Roman Cuprík špekuluje o tom, že daný USB kľúč nepoložil na stolík v pracovni Kočner, ale že ho tam niekto „podhodil“, či už s Kočnerovým vedomím alebo dokonca bez jeho vedomia.

Potmehúdsky úsmev vyšetrovateľa

Vyšetrovateľ kauzy Gorila Lukáš Kyselica vo svojich nedávnych rozhovoroch popisuje, ako k nájdeniu nahrávky došlo. Aj keď on a ani jeho tím nerealizoval prehliadku Kočnerovho domu, má o jej priebehu  a nájdení kľúča detailné informácie, dokonca Kyselica uvádza, že k tomu jeho tím vypočul všetky relevantné osoby. Redaktor Cuprík uvádza, že Kyselica sa pri opisovaní okolností nájdenia USB kľúča, potmehúdsky usmieval, keď sa „riešilo“ podstrčenie USB na Kočnerov stôl. Skrátka, vyšetrovateľ tým akoby naznačuje, že vedel o prehliadke a nahrávkach viac, ako povedal. Kyselica sa tak mohol svojim potmehúdskym úsmevom prerieknuť a možno tým naznačil viac, než by bolo vhodné.

„Zabudnuté“ kľúče

Prehliadka u Kočnera sa diala v rámci procesných úkonov vo veci vyšetrovania vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Denník SME pritom už dávnejšie napísal, že pri domovej prehliadke sa našli u Kočnera „USB kľúče“ so záznamami sledovania novinárov.

Je nepochybné, že v skutočnosti USB zo sledovania novinárov, nie USB s Gorilou je podstatné pre vyšetrovanie kauzy vraždy novinára a jeho snúbenice a kvôli takýmto dôkazom sa uvedená prehliadka aj konala. Ale „investigatívci“ zo SME si popri nahrávke Gorily všímajú zaistenie zbraní, nábojov, tajného nahrávacieho zariadenia, nie však USB, či USBčiek s nahrávkami novinárskej sledky. Pritom aj v súvislosti so záznamami zo sledovania novinárov logicky plynie otázka: boli tiež podstrčené a ak áno, na akom stolíku a čo to vypovedá o pôsobení záhadných osôb v dome Kočnerovcov?

Hypotézy a otázky

Poďme však na základe tvrdení v článku a podcastoch SME sformulovať hypotézy, ako to s  „nálezom“ USB kľúča mohlo byť:

Hypotéza č. 1: 

• USB kľúč patrí Kočnerovi a na stôl v jeho pracovni ho dal on sám, resp. na jeho pokyn jeho najbližšia rodina. Vo všetkých týchto prípadoch sú Kočner, či jeho rodina podozriví z trestného činu, že sa nezákonne dostali k utajovaným skutočnostiam a voči Kočnerovi, či jeho blízkym by malo byť začaté v tejto veci trestné stíhanie. Mimochodom bolo takéto trestné stíhanie začaté? Dozorujúci prokurátor v kauze Gorila Dušan Kováčik sa pred niekoľkými dňami vyjadril, že nie a dokonca sa pozastavil nad tým, že ani on sám tomu nerozumie, prečo Kočner nie je stíhaný v súvislosti s nálezom údajnej nahrávky Gorily v jeho dome.

• Variantom tejto hypotézy je Kočner „lajdák“. Takýto Kočner nechá inkriminovaný kľúč nechránený (aj s návodom) na svojom stole a nikam ho neodloží ani potom, čo na tri dni opustí brány väznice, a nedá ho „odpratať“ ani potom, ako už tri mesiace sedí vo vyšetrovacej väzbe, z ktorej čulo posiela motáky. A nikoho z rodiny nenapadne, že sa na stole povaľuje USB kľúč s jednou z najhľadanejších nahrávok na Slovensku. A upratovačka len USB kľúč nadvihne, utrie prach a položí spať. Tento variant je tak neuveriteľný, že samotní novinári podsúvajú aj iné vysvetlenie. A síce, že Kočner nie je „lajdák“, ale že to urobil úmyselne. Ľahko nájdený USB kľúč má byť akýmsi odkazom Kočnera pre tých, ktorí sa majú cítiť byť ohrození ďalším vyšetrovaním kauzy Gorila. Ale v čom má spočívať daný odkaz? Túto otázku si novinári akosi zámerne nepoložili.  Možno preto, že sa na ňu zle odpovedá.  Ak je už totiž raz nahrávka Gorily odovzdaná polícii, stráca Kočner nástroj svojho údajného vydierania.

• Ponúka sa aj ďalšia otázka. Prečo jednoducho Kočner kľúč neodovzdal dobrovoľne orgánom polície? Veď či už by chcel zinscenovaním nálezu nahrávok poslať niekomu odkaz alebo nie, mohol zároveň so štátom spolupracovať a vymôcť si napríklad nejaké úľavy, vrátane nestíhania za nelegálne nakladanie s nahrávkou. Ak by teda Kočner chcel kľúč ponechať polícii, bolo výhodnejšie preňho ho odovzdať dobrovoľne, mohol by z toho pre seba niečo vyťažiť, napríklad lepšie väzobné podmienky. Zatiaľ sa ale ani tento scenár vzhľadom na medializované informácie nepotvrdzuje.

• Jedno je však isté. Úmyselne, alebo neúmyselne, v obidvoch prípadoch by mali byť Kočner, resp. ním poverená osoba trestne stíhaní za to, že nezákonne držali u seba utajované skutočnosti. Prečo polícia v tejto veci nekoná? Obáva sa, že by bližšie vyšetrovanie ozrejmilo niečo, čo polícia objasniť a ozrejmiť nemá záujem a nechce?

• Kočner a spol. ako ten, kto zanechal USB kľúč na stole, tak vysoko pravdepodobne „vypadáva“  z okruhu „podozrivých“ – kľúčik nepodstrčil, ale ani nezabudol, resp. ani nezinscenoval jeho dobrovoľné odovzdanie akože v rámci domovej prehliadky.

Hypotéza č.2:

• Vo svetle vyššie uvedených pochybností, sa teda skôr javí pravdepodobnejšie vysvetlenie, že USB kľúč niekto na Kočnerov stôl síce položil – podhodil tak, ako o tom nahlas špekuluje aj denník SME, avšak bez vedomia Kočnera, či jeho najbližších. Ten „niekto“ to  ale potom mohol urobiť len v koordinácii s políciou, ktorá realizovala domovú prehliadku, resp. to mohli urobiť aj samotní policajti. V obidvoch prípadoch však ide o zneužitie právomocí verejného činiteľa a o nezákonné manipulovanie s dôkazným materiálom. A to sa môže vypomstiť. Nielen vo vzťahu k vyšetrovaniu Gorily. Ale aj vo vzťahu k ostatným dôkazom, ktoré polícia zaisťovala pri vyšetrovaní vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice. Lebo ak sa preukáže, že polícia predmetný USB kľúč v dome Mariána Kočnera „podhodila“, môže to ovplyvniť aj zákonnosť a hodnovernosť ostatných dôkazov zaistených týmto vyšetrovacím tímom v rámci domovej prehliadky.

Nedávno novinár Denníka SME Adam Valček v inom videu vysvetľoval, že prečo  nahrávky z akcie Gorila nemôžu byť použité v trestnom konaní a že majú byť zničené. Adam Valček konštatuje, že nie je dobré, ak si štátny orgán, v tomto prípade tajná služba, vymýšľa dôvody sledovania a odpočúvania osôb a že takáto prax môže viesť k zneužívaniu právomocí trestných orgánov voči jednotlivcovi.

V prípade „podhodenia“ USB kľúča na Kočnerov stôl však takéto obavy nezaznievajú. Naši investigatívni novinári naopak takémuto postupu tlieskajú, ako plynie aj z titulku podcastu k danej téme. Veď je jedno, že sa porušuje zákon, hlavne, že sa našli nahrávky z Gorily.

Čomu  sa dá veriť?

Denník SME vo svojich zisteniach zo zápisnice uvádza, že USB kľúč s nahrávkami bol nový. To ale znamená, že nahrávky museli byť na tento kľúč prekopírované z iného pôvodnejšieho zdroja, alebo boli rovno na nájdenom kľúči vytvorené. Ak boli vytvorené len nedávno, tak potom nemôžu pochádzať z obdobia 2005-2006, kedy mala prebiehať akcia Gorila. A asi to nemôžu byť ani nahrávky, ktorých úryvky si v roku 2010 vraj vypočul Richard Sulík a ani nahrávka, ktorej časť si v roku 2008 alebo 2009 mali vypočuť Róbert Fico a Jaromír Čižnár. Ak sa na nájdený kľúč nahrávky dostali z iného zdroja, kde sa tento zdroj nachádza a zodpovedajú vôbec nahrávky nájdené na stole u Kočnera nahrávkam z pôvodného originálneho zdroja? A čo je v tomto prípade originálny zdroj? Existoval vôbec niekedy? Koľko rôznych verzií nahrávok existuje a koluje?

Podľa zrušených súdnych súhlasov malo nahrávanie bytu údajne trvať trištvrte roka. To ale znamená, že nahrávky museli byť v trvaní jednotiek tisíc hodín. Polícia však v prípade zaistenej nahrávky hovorí o desiatkach hodín a dodáva, že časť obsahu internetového spisu Gorila sa údajne nahrávkou nepotvrdzuje a časť nahrávok ide nad rámec tohto spisu.

Ponúka sa preto predbežný záver, že záznam údajne nájdený u Kočnera je  nejaká „skrátená“ a možno aj „doplňovaná“ verzia, pričom nie je zrejmé, kto, ako, z čoho a kedy „nahrávky“ zostrihal, upravil, doplnil alebo akokoľvek inak pozmenil.

Existencia nahrávok prináša nespočetne veľa otázok, ktoré si ale novinári akoby zámerne nekladú.  Uspokojujú sa s tým, že príslušný znalec vraj nahrávky preskúmal a označil ich za autentické. Podľa medializovaných informácií mal znalec konštatovať, že hlasy osôb zodpovedajú s najväčšou pravdepodobnosťou skutočným osobám. Ak dáme bokom samotný charakter materiálu, ktorý mali znalci pravdepodobne k dispozícii (nepôvodné nahrávky s neautentickou digitálnou stopou – porovnaj tu, stále to ale nič nehovorí o pôvode nahrávok, o spôsobe manipulácie s nimi (skracovanie, zostrihanie, vytrhávanie z kontextu), či o ďalších úpravách (dopĺňanie). Aj preto je namieste sa spýtať, či  nájdené nahrávky sú skutočne dôveryhodnou kópiou reálne zachytenej konverzácie, alebo sú originálnym výrobným dielom „neznámeho“ autora?  Prípadne položiť aj takú banálnu otázku, či znalci vykonávali posudok riadne? Parafrázujúc iného znalca interviewovaného práve denníkom SME vo vyššie linkovanom článku: či vôbec možno veriť, že existuje znalecký posudok, ktorý by v tejto kauze explicitne skúmal autenticitu nepôvodnej a zostrihanej nahrávky.

To je ale naozaj len banalita oproti tomu, ak sa ukáže, že zápisnica z domovej prehliadky u Kočnera neodpovedá reálnemu priebehu tohto procesného úkonu. Otázne je, či sa aj potom budú tvorcovia článku a podcastu s titulkom o vopred nachystanom USB-čku smiať nad potmehúdskym vyšetrovateľom a jeho nesporne zaujímavými tajomstvami a ako takýto posun v dôkaznej situácii napr. v kauze Kuciak prípadne vysvetlia čitateľom.