28. Marec 2022
október 2006
Začiatok obchodnej spolupráce spoločností BARKONT a IDENTITA.
O
kauze
Arpáš
V roku 2011 bol na internete anonymne zverejnený tzv. spis Gorila. Jeho súčasťou bol aj prerozprávaný údajný obsah spravodajskej informácie príslušníčky SIS Ivety Šimovej. Údajná spravodajská informácia opisovala, ako mal bývalý príslušník SIS Ľubomír Arpáš, cez Zoltána Vargu predstaviteľom Penty predať nahrávky, ktoré vznikli použitím ITP zo strany SIS.
Obidve spoločnosti medzi sebou uzavreli obchodný vzťah, za účelom spracovania analýz a poskytnutia poradenstva v rôznych odvetviach (primárne v oblasti zdravotníctva). Celková odmena za tieto služby, vyplatená spoločnosťou Barkont spoločnosti IDENTITA predstavovala za približne rok a pol spolupráce presne 194.765 eur.
V roku 2015 bolo začaté stíhanie „vo veci“. Neskôr, 1. decembra 2020, bolo voči predstaviteľom firmy IDENTITA a Jaroslavovi Haščákovi vznesené obvinenie pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa, zločin prijímania úplatku, zločin podplácania a zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Jaroslav Haščák a Dana Arpášová boli rozhodnutím Špecializovaného trestné súdu vzatí do väzby. V januári 2021 ich však Najvyšší súd z väzby prepustil.
Trestné stíhanie, obvinenie a následné väzobné stíhanie Jaroslava Haščáka v tejto predmetnej veci považujeme od začiatku za šikanózne a nezákonné. Toto naše stanovisko podporili už svojim rozhodnutím 2 senáty Najvyššieho súdu (8 sudcov) a Generálny prokurátor SR, ktorý obvinenie koncom augusta zrušil.
Na čom stálo obvinenie?
/4
Anonymná správa z internetu
V roku 2011 bol na internete anonymne zverejnený tzv. spis Gorila. Jeho súčasťou bol aj prerozprávaný údajný obsah spravodajskej informácie príslušníčky SIS Ivety Šimovej. Údajná spravodajská informácia opisovala, ako mal bývalý príslušník SIS Ľubomír Arpáš, cez Zoltána Vargu predstaviteľom Penty predať nahrávky, ktoré vznikli použitím ITP zo strany SIS. Hlavným dôkazom bola teda práve citácia údajnej spravodajskej informácie z internetu – jej obsah však nikdy nebol overený, ani potvrdený.
Podozrivý obchodný vzťah
Obvinenie bolo postavené aj na údajnom fiktívnom obchodnom vzťahu medzi spoločnosťami Barkont a IDENTITA. Penta pre účely rozhodovania o investičných príležitostiach potrebovala čo najvernejšie a najkomplexnejšie informácie. Tieto získavala napríklad z verejných zdrojov, z analýz, ktoré vypracovávali rôzni experti, a prostredníctvom tzv. zberu verejne nedostupných, ale legálnych dát o rôznych aspektoch trhu (business intelligence).
Cieľom spolupráce spoločností Barkont a IDENTITA bolo práve získať „business inteligence“.
K poskytovaniu týchto informácií aj reálne dochádzalo, čo potvrdzujú nielen svedkovia či samotné výstupy, ale aj to, že Penta na základe týchto výstupov ďalej konala. Obchodný vzťah spoločností bol ukončený po vzájomnej dohode, po približne 18-tich mesiacoch, nakoľko Penta prehodnotila prínos takejto spolupráce, čo je úplne bežné a dochádzalo k tomu aj pri iných obdobných spoluprácach.
Finančné transakcie, ktoré sa viazali k tejto spolupráci prebiehali transparentne, výhradne prostredníctvom bezhotovostných bankových prevodov, k čomu boli riadne vystavené aj daňové doklady. Konečná výška odmeny zároveň nebola vopred známa, z čoho vyplýva, že nemohlo ísť o úplatok.
Neprimeraná výška odmeny
Orgány činné v trestnom konaní argumentujú najmä tým, že odmena za tieto služby bola „mimoriadne štedrá“ a preto mohlo ísť jedine o úplatok. Problémom však je, že toto tvrdenie nebolo podporené žiadnym dôkazom. Bez poznania presného rozsahu a obsahu výstupov od spoločnosti IDENTITA nie je možné ani vyvodiť závery o neprimeranosti odmeny.
V tomto prípade OČTK neporovnávali adekvátnosť odmeny ani z iných hľadísk. Napríklad, pre účely podpory takéhoto tvrdenia by bolo potrebné porovnať si cenu za analýzy obdobných výstupov v danom čase, či porovnať si výšku odmeny s výškou miezd zamestnancov či externých poradcov, ktorí v rovnakom období poskytovali podobné služby. Rovnako by bolo na mieste vyčísliť prínos takýchto analýz pre podnikanie Penty. K tomuto však nikdy neprišlo a OČTK sa v obvinení teda opierali len o vlastnú interpretáciu.
OČTK sa zároveň nepodarilo podporiť tvrdenia, že dané výstupy nemali pre Pentu reálne využitie, vzhľadom na to, že manželia Arpášovci neboli odborníkmi v danej oblasti. Aj tu platí, že bez detailného poznania všetkých výstupov od spoločnosti IDENTITA, nie je možné určiť, či mohli byť pre Pentu prínosom a či mali reálne využitie v jej rozhodovaní a podnikaní.
Nezákonný dôkaz
OČTK v obvinení argumentujú obsahom USB kľúča, ktorý bol zaistený ako stopa č.21 pri domovej prehliadke Mariána Kočnera. Tá má obsahovať „kópiu odposluchov uskutočnených na Vazovovej ulici v byte Zoltána Vargu.“ Hoci obsah USB kľúča nebol v tomto konaní relevantný, jeho použitie je s ohľadom na rozhodnutia Ústavného súdu SR, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) nepoužiteľný v trestnom konaní a všetky by mali byť zničené.
Rozsudok ESĽP z 20. júla 2021 vo veci Zoltána Vargu proti Slovenskej republike je zásadný, pretože rovnako ako Ústavný súd rozhodnutím z roku 2012 a 2015, konštatuje, že slovenské štátne orgány nezákonne používali informačno-technické prostriedky (ITP) a následne nezákonne nakladali so záznamami z tohto odpočúvania. ESĽP navyše konštatuje, že použitie ITP bolo od začiatku „pošpinené“ nezákonnosťou súhlasu s ich použitím.
ESĽP sa pritom stotožnil s právnym názorom sťažovateľa, že nezákonné nie sú len tzv. primárne výsledky použitia ITP (t.j. samotné nahrávky a ich prepisy), ale aj sekundárne výsledky (súhrnné správy a analytické poznámky). ESĽP tak v rozsudku jednoznačne konštatoval vážne porušenia princípov EDĽP (Európskeho dohovoru o ľudských právach) a nepripúšťa výklad, v ktorom by bolo možné primárne a sekundárne záznamy získané v rámci odpočúvania z akcie Gorila použiť na trestnoprávne účely.
Ako sa vyvíjala kauza Arpáš?
K akým pochybeniam prišlo?
Nadkvalifikácia skutku
OČTK nadkvalifikovali skutok jeho umelým rozdelením z jedného skutku na dva samostatné skutky. Legalizácia príjmu z trestnej činnosti je trestný čin, ktorý je možné spáchať až po spáchaní hlavného trestného činu. Predpokladom jeho spáchania sú teda minimálne dve samostatné konania obvinenej osoby, v prípade Jaroslava Haščáka však išlo iba o jedno konanie. Motiváciou pre nadkvalifikáciu bola pravdepodobne snaha zvýšiť trestnú sadzbu a vyhnúť sa premlčaniu údajného predikatívneho trestného činu
Nezákonnosť dôkazu
Materiály pochádzajúce z odpočúvania SIS s krycím názvom Gorila boli súdmi (Ústavným súdom a ESĽP) vyhodnotené ako nezákonné. Ich obsah nie je možné v trestnom konaní použiť. Najnovšie tento záver potvrdil aj ESĽP v prípade Z. Varga proti Slovenskej republike. OČTK v trestnom konaní tieto rozhodnutia napriek ich záväznosti zámerne nerešpektovali.
Prieťahy v konaniach
Prieťahy v konaní boli v prípade Jaroslava Haščáka opakované. Dozorový prokurátor v niektorých prípadoch o jeho žiadostiach / sťažnostiach rozhodoval aj niekoľko mesiacov.
Vznesenie obvinenia po takmer 6-tich rokoch nezmeneného skutkového stavu
Obvinenie bolo vznesené napriek absencii podstatnej zmeny v dôkaznej situácii. Trestné stíhanie sa vedie už 6 rokov a od daného času nedošlo k žiadnej zmene okolností. Ak nebol dôvod vzniesť obvinenie v r. 2015, potom tento dôvod neexistoval ani v r. 2020.
Úniky informácií z prostredia OČTK
O prehliadke v priestoroch Penty boli médiá informované vopred, keďže niekoľko novinárov sa na mieste nachádzalo ešte pred príchodom Lynx komanda. V priebehu trestného konania uniklo vo vzťahu k médiám niekoľko neoficiálnych informácií o vedení a priebehu trestného konania, vrátane úniku obsahu informácie o utajovanej skutočnosti.
Selektívny prístup k svedeckým výpovediam
Namiesto vypočúvania svedkov k samotnému predmetu trestného stíhania OČTK vypočúvali svedkov, ktorí k veci zjavne nič uviesť nemohli (napr. Ľ. Makó či vyšetrovateľ P. Juhás). Námietky obhajcov ohľadne toho, že výpoveď vybočuje z rámca trestného stíhania, boli vyšetrovateľkou zamietnuté. Zároveň vyšetrovateľka zamietla otázky obhajcov na svedkov ku skutočnostiam o ktorých títo svedkovia vypovedali. Výpovede svojím obsahom budili dojem, že boli vopred pripravené a skoordinované s OČTK. Výpovede, ktoré si navzájom odporovali, neboli založené do dovolacieho spisu.
Neadekvátny zásah v priestoroch Penty
Spôsob výkonu prehliadky bol neprimeraný. Nikto v budove nekládol odpor a ani iné okolnosti nenasvedčovali tomu, že by bolo nevyhnutné použitie nasadeného útvaru osobitného určenia (Lynx komando). Zamestnanci spoločností boli až do príchodu vyšetrovateľky bez zákonného dôvodu obmedzovaní na osobnej slobode. Na mieste prehliadky v čase príchodu Lynx komanda nebola ani jedna osoba zodpovedná za dodržiavanie práv zamestnancov. Do priestorov nevpustili ani konateľa spoločnosti. Zamestnanci dotknutých spoločností boli pod nátlakom donútení stáť pri stenách s rukami nad hlavou. Kukláči navyše na zamestnancov po väčšinu času mierili dlhými zbraňami a to bez reálneho dôvodu. Jedného zamestnanca bezdôvodne zvalili na zem a ešte do neho aj kopli.
Využitie väzby ako nátlakového prostriedku
Existuje podozrenie, že väzba Jaroslava Haščáka v kontexte ostatných procesných úkonov bola prostriedkom nátlaku na jeho osobu. Prakticky ihneď po jeho zadržaní mu bola ponúkaná spolupráca – “kajúcnictvo”. Na cele bol počas celého trvania väzby umiestnený sám a teda úplne izolovaný, bez možnosti riadnych vychádzok či aktivít mimo cely.
Obmedzenie kontaktu s rodinou
Jaroslav Haščák nemal povolené žiadne telefonáty. Ani s mamou. Korešpondencia adresovaná do a z väzby bola bezdôvodne zadržiavaná. List, ktorý poslal synom na Vianoce im vyšetrovateľka doručila na Veľkú noc. Ku dnešnému dňu nebola doručená všetka korešpondencia.
Ako rozhodli súdy a Generálny prokurátor SR?
Prečítajte si viac
