Ako súvisí Bašternák s vyšetrovaním Gorily?
(Alebo k zmyslu sudcovskej „nezdržanlivosti” vo verejne sledovaných kauzách)
Sledujúc letnú mediálnu produkciu, ani mi nepadlo, že v tzv. kauze Bašternák sa udeje niečo, čo bude mať súvis s vyšetrovacími postupmi v kauze Gorila a ich úrovňou. Ale stalo sa.
Kedy sa sudca nemá zdržať (názoru na živú vec)
Na portáli pravnelisty.sk zverejnil sudca Šamko obvinenie voči prokurátorovi V. Špirkovi a s ním aj vlastný odborný komentár. Bývalý prokurátor Peter Šamko je aktuálne trestný sudca odvolacieho súdu, takže nehrozí, že by mal v dohľadnej dobe na stole riešenie napr. zákonnosti prípravného konania voči V. Špirkovi. A úprimne, nikto príčetný zrejme nepočíta s tým, že vec prokurátora Špirka dôjde až na súd, tobôž odvolací (podobne ako v Gorile). Nedostatky obvinenia (medzitým zrušeného), ale aj celej trestnej veci proti V. Špirkovi totiž volajú do neba.
Naozaj nie je bežné, aby sa trestný sudca vyjadroval k neprávoplatnému obvineniu prokurátora. Bežnou však nie je ani komentovaná kauza a „bežným” trestným sudcom nie je ani pán Šamko. A je dobré, že sa vyjadril tak, ako sa vyjadril k tomuto spolitizovanému prípadu. Sucho a právnicky. Aspoň tu máme verejnú diskusiu o práve sudcu vyjadrovať sa k verejne sledovanej kauze, ktorá nie je ukončená. Takéto vyjadrenia sú totiž v slovenskej realite viac než užitočné.
Orgány činné … sa totiž v bludisku trestného procesu často neorientujú podľa práva. Napomáha tomu nielen nízka verejná kontrola, ale aj nízka úroveň verejne vedenej odbornej diskusie. Diskusia je výmena názorov, víťaziť by mali pádne argumenty. Lenže nie každého počúvajú a preto argumenty musia mať nielen obsah, ale aj patričnú váhu. Skrátka, musí ich vyslovovať niekto, kto ako nezávislý odborník má rešpekt a koho nemožno len tak odignorovať.
Aj bežný človek by si mal začať klásť otázku, ako je možné, že elitný tím robí takéto zjavné prešľapy.
Niekedy je teda užitočné aj šamkovským spôsobom pripomenúť, že súdy už vytvorili judikatúru, generálna prokuratúra vydala stanoviská, zákon obsahuje určité ustanovenia, resp. že určitý postup OČTK je očividný exces. A ak treba, tak aj v neskončených veciach. Lebo keď to vyšetrovateľovi s prokurátorom vysvetlí až konajúci súd po podaní obžaloby, už má obžalovaný tortúru trestného konania, so spoločenskými, rodinnými a inými ujmami z veľkej časti za sebou. Ktoré nemalo ani prebehnúť alebo úplne iným spôsobom.
Ako som objavil Právne listy
Je to asi päť rokov, čo sa „objavili” Právne listy, venujúce sa najmä trestnému právu. Bolo to zhodou okolností obdobie, kedy som bol ako právnik „hladný” po praktických informáciách z prípravného konania trestného, takže som bol tomuto objavu rád. Presne ako píše sudca Hrubala, portál obsahoval články, ktoré zjavne neašpirovali na čiaročky v rámci sledovanej publikačnej činnosti, ale mali primárne účel podporiť diskusiu, či šíriť odborné informácie.
Iste, je kontroverzným, ak sa sudca vyjadruje ku kontroverzným = sporným otázkam prebiehajúcich konaní. Lenže ak ide o prípravné konanie, tak hlavná ťarcha zákonnosti leží na polícii a prokuratúre, nie súdoch. A napokon koľko nezákonnosti, nerešpektovania ustálených postupov, či divnej kreativity OČTK sa dá objaviť takej, ktorá sa na súd nikdy nedostane? Kedy sa potom odborne zdatný sudca môže k takýmto otázkam vyjadriť? Vidno to dobre aj na prípade „Vila”, ktorý má „goriliu provenienciu”.
Prípad „Vila” alebo štúdia o tom, ako zlyháva Gorila tím
V predvečer parlamentných volieb 2012 tlmočil médiám Nicholson informáciu, že v kauze Gorila bude obvinený Malchárek. Uviedol to, ako neskôr priznal, na základe informácie od ministra Lipšica(1). Minister vnútra tak prostredníctvom prostorekého novinára mobilizoval verejnosť a svojich voličov.
Posledný týždeň pred voľbami sa podľa mojich informácií v kauze Gorila, či presnejšie „Malchárkova vila” intenzívne vypočúvalo, až nakoniec …. Po voľbách vyšetrovateľ zrazu už neobvinil naozaj len z absurdností podozrievaného Malchárka. Ale obvinil notárku osvedčujúcu v r. 2003 vydržanie pozemku pod „jeho” vilou. Hoci nebola v tom čase verejným činiteľom, gorilí tím jej kládol za vinu „zneužívanie právomoci verejného činiteľa”. V rozpore so zákonom, výkladovým stanoviskom generálnej prokuratúry, ako aj zdravým rozumom. Aby bolo neskôr s hanbou zrušené.
Kto povie: „Cisár je nahý”?
Mám opakovane skúsenosť, že aj v jednoduchých právnych veciach, i keď sú predmetom mediálneho záujmu, či niekedy práve preto, sa právne nezmysly ťažko vysvetľujú. V deväťdesiatych rokoch jeden veriteľ vydražil v exekúcii podnik, čiže majetok mediálne známej eseročky a domáhal sa týmto titulom podielov jej spoločníkov, hoci tie do majetku eseročke nepatria. Kauza eseročky, ktorej patrilo známe masmédium, plnila stránky novín nepretržite niekoľko rokov. Ale uviesť do verejného povedomia jednoduchý fakt, že na jej začiatku stál bohapustý právny nezmysel, bolo nemožnou úlohou. Napriek tomu, že stanovisko podpísal vážený pán profesor, ktorý neskôr tvoril nový český Občiansky zákonník.
Uvedomme si tú hrôzu, že hoci podľa ústavy možno stíhať len zo zákonných dôvodov, tu niekto rozpracovával bez konkrétneho podozrenia stovky „vykonávateľov spravodlivosti”!
Podobne aj v kauze Gorila verejnosť niekedy pre spoločenskú, politickú, mediálnu stránku tejto kauzy nie celkom rozumie jej právnej podstate, dokonca ani vtedy, keď ide o zjavné, jasné veci. Napríklad keď očakávania, vygenerované týmto spolitizovaným trestným procesom, vytvorili taký tlak na orgány, že tie potom vyprodukovali nezmyselné kotrmelce (obvinenia notárky a P. Ruska napríklad). K zrušeniu týchto obvinení došlo pritom už na začiatku príslušných konaní vedených Gorila tímom, a to so zjavným odkazom na ich nezákonnosť. Takže následne by si aj bežný človek mal začať klásť otázku, ako je možné, že elitný tím robí takéto zjavné prešľapy. A nevidieť za jeho trápením konšpirácie, či polená hádzané pod nohy nebojácnym vyšetrovateľom, ako šíria niektoré médiá.
Prípad „vila” bol účelový a nezmyselný od začiatku. A tu je práve význam tých pár riadkov, ktoré k tomuto prípadu – mimochodom vtedy ešte živému – napísal Šamko (čo zaznamenali aj médiá). Práve verejný a zrozumiteľný hlas nestranného odborníka – sudcu, ktorý má patričnú vážnosť, úctu a nie je zaťažený pochybnosťami o nejakých postranných úmysloch, môže v takýchto veciach pomôcť prekonať to zakliatie, keď iní odborníci aj k pomerne jasným veciam mlčia, zatiaľ čo sa rôzni pseudo-odborníci veselo vyjadrujú. A kým si verejnosť myslí, že veď traja právnici majú štyri rôzne právne názory, vyšetrovatelia z tímu vedeného policajtom, ktorý mal v tom čase tak cca 3 roky prax vyšetrovateľa, produkujú nezmyselné obvinenia, ktoré vôbec nemali byť.
Kolektívne podozrenia podľa Gorily
Ale aby som sa vrátil k tomu, čo ma priviedlo na portál Právne listy. V roku 2011 portál publikoval článok Kolektívne podozrenia podľa polície. A podobne ako v Špirkovom prípade na báze zverejneného uznesenia polície (tu o začatí stíhania) poukazuje Šamko na do neba volajúcu nezákonnosť. Keď si vyšetrovatelia policajnej inšpekcie v snahe objasniť korupciu v radoch OČTK na východnom Slovensku vymysleli paušálne podozrenie pomaly voči všetkým vyšetrovateľom, prokurátorom a sudcom v obvode Krajského súdu Košice.
Uvedomme si tú hrôzu, že hoci podľa ústavy možno stíhať len zo zákonných dôvodov, tu niekto – síce „vo veci” – ale napr. s možnosťou využiť informačno-technické prostriedky, či prostriedky operatívno-pátracej činnosti, čiže prostriedky tajného sledovania – rozpracovával, či mohol rozpracovávať bez konkrétneho podozrenia stovky „vykonávateľov spravodlivosti”! A zbierať na nich kompro. Hoci médiá si tento prípad zásadnejšie nevšimli 2), širšej právnickej verejnosti nesporne neunikol. Vďaka Šamkovi.
Déjà vu„kolektívnych podozrení polície” som zažil, keď sa mi z rôznych informácií postupne začal skladať obrázok dosiaľ nezverejnenej skutkovej vety uznesenia o začatí trestného stíhania Gorila z 9. 1. 2012. Kým policajná inšpekcia v roku 2009 podľa Šamka formulovala paušálne domnienky tak, že mohla v Košickom kraji kohokoľvek z OČTK a trestnej justície odpočúvať za nešpecifikovanú korupciu počnúc júlom 2009, trestné stíhanie Gorila sa pýši iným primátom.
Práve účelové trestné stíhania „vo veci”, bez účasti strán, trvajúce viacero rokov, by si mala začať viac všímať aj odborná verejnosť.
Namiesto opisu hádam sedemdesiat údajných skutkov, ako sú uvedené alebo naznačené v internetovom spise Gorila, tieto totiž iba „sumarizuje” v paušálnej skratke, spôsobom, ktorý nedáva možnosť zistiť, pre akú konkrétnu korupciu sa to stíhanie vlastne vedie, voči komu, za korupciu v súvislosti s ktorými privatizáciami, či tendrami (až na výnimky) sa vedie atď.
Snáď aj preto polícia neskôr otvorila ďalších možno 20 trestných stíhaní, hoci ku všetkým skutkom mala mať začaté už na začiatku práve to jedno „zberné” stíhanie z 9.1.2012, dnes známe pod číslom „PPZ-499/NKA-FP-BA-2012″. Veď vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania z januára 2012, stojaceho pri zrode gorilieho tímu, bolo vybavené trestné oznámenie poslancov SaS podávané za všetky korupčné a iné skutky, ktoré sa mali stať podľa spisu Gorila.
Vysvetlí odborník, prečo skončí Gorila?
Keď raz v tomto konaní (PPZ-499/NKA-FP-BA-2012) po finálnom upratovaní spisov povie vyšetrovateľ a prokurátor koniec, zazvonil nám zvonec, a to bez ďalších procesných konzekvencií, hádam sa nájde niekto, kto nezávisle zhodnotí celý tento trestný „proces”. Či už to bude Šamko alebo niekto jemu podobný. Hoci … mohli by aj skôr.
Že totiž nejde o trestné stíhanie, ale de facto jeden veľký procesný bluf, keďže fakticky činnosť na úrovni operatívneho preverovania sa tvári ako trestné stíhanie, aj keď nemá riadne vymedzený predmet. Ale v tomto „zbernom stíhaní” sú samozrejme vykonávané dôkazy (jednoznačne protiprávne!) a následne podľa dôkaznej situácie polícia otvára stíhania už ku konkrétnym „gorilím” skutkom. Absurdný blázinec.
Práve účelové trestné stíhania „vo veci”, bez účasti strán, trvajúce viacero rokov, by si mala začať viac všímať aj odborná verejnosť. A posvietiť si aj na konanie Gorila, keď už v ňom aj politici „navrhujú” dôkazy – aby bol vypočutý mediálne zaujímavý Holúbek – a zvolávajú k nemu schôdze národnej rady.
foto: patjo/Shutterstock.com
________________________________________________________________________________________________
(1) „Deň pred voľbami, keď som ho navštívil v jeho kancelárii, mi Lipšic poskytol informáciu, že polícia ide vzniesť obvinenie proti bývalému ministrovi hospodárstva … Povedal som to nakoniec aj v rozhovore pre SME – ale Malchárek dodnes nebol z ničoho obvinený.”. In T. H. Nicholson, Gorila, Dixit, Bratislava 2016, str. 174 – 175.
(2) S výnimkou denníka Plus 1 deň.