Ako Vagovič oprášil Gorilu a zvolal Heuréka I Aktuality

Človek je tvor omylný, a keďže aj novinári sú len ľudia (aj keď si svoje prešľapy odmietajú často priznať), zvykol som si nereagovať na ich pochybenia v duchu hesla „každá senzácia aj tak trvá len tri dni”.

Ak však novinár, ktorý sa hrdí titulom „šéf investigatívneho tímu“, opráši známe skutočnosti, zabalí ich do pekného lesklého papiera a predáva ako horúce zistenia, nedá mi ďalej mlčať.

A o čom vlastne hovorím?

Dňa 5.11.2015 zverejnil novinár Marek Vagovič sériu článkov, ktoré sa týkali kauzy Gorila a jeho „zistení” ako Ľ. Arpáš, bývalý príslušník SIS, predal nahrávky z Gorily Pente za 3-4 milióny korún. Tieto „zistenia” v rovnakom čase s náležitým pátosom vyrozprával aj na tlačovke občianskeho združenia VIA IURIS, kde sa pán Vagovič „vyhrieval v žiari reflektorov” ako hlavný rečník.

Účelom Vagovičovho mediálneho prievanu boli dva hlavné body – mediálne otvorenie témy vyšetrovania Arpáša a potvrdenie autentickosti časti spisu Gorila.

Tak sa poďme pozrieť na to, čo sa to vlastne Vagovič snaží v tom lesklom papieri bombastických zistení predať a čo to vlastne zistil.

Vagovič sa pozrel do spisu Gorila, spravil rozhovor s Arpášom, dostal mailom odpovede od Penty na položené otázky a zrejme sa pozrel aj na foaf.sk a do obchodného registra. Všetky zozbierané informácie si vypočul a prečítal a zvolal „Heuréka(!), autentickosť časti spisu Gorila sa potvrdila!”. Prečo? Pretože, Arpáš sa Vagovičovi v rozhovore „priznal” „že po Gorile prebehol k Pente” a „pozoruhodná je aj rýchlosť, s akou došlo k dohode o spolupráci Arpáša s Pentou“. Mimochodom, p. Vagovič, to slovo „priznal” bolo použité ozaj efektne. Uf! Silné slovo, veď to znie takmer ako priznanie kajúcnika pred orgánom činným v trestnom konaní, ktorý si sype popol na hlavu, že ho to mrzí a prosí ponížene vrchnosť o zhovievavosť. Že to nie on, to tí druhí, zlí Penťáci. Chyba lávky je však v tom, že Ľ. Arpáš sa zjavne k ničomu nepriznal, ani sa nemal k čomu priznávať. Samozrejme, spolupráca Arpáša s Pentou sa musela udiať tajne, cez spoločnosť Barkont, ku ktorej sa Penta podľa Vagoviča „až doteraz nepriznávala“. No, ešteže sa k Barkontu Penta „priznala” (Ach! Zase to efektné slovíčko. Keď ono je to také lákavé, hrajkať sa so sémantikou a tým aj s recipientmi, veď čo tam potom, že sa pritom trochu pokriví zrkadlo/realita. Veď kde je cieľ, tam je cesta, ako povedal dnes už pomaly zabudnutý klasik, ktorý mal zrejme tak rád Niccola Machiavelliho.) práve Vagovičovi pred pár dňami pod ťarchou „nových zistení v kauze Gorila“. …Toľko bombastické zistenia Vagoviča, ktorý chcel takto potvrdiť autenticitu časti Gorily o tom, že Penta zaplatila Arpášovi 3-4 milióny korún.

Nuž, ja investigatívny reportér nie som, a tak nepozerám na veci z takej perspektívy a pohľadu, ako má p. Vagovič v investigatívnom nebi (p. Vagovič bol totiž v minulosti laureátom Novinárskej ceny), kde sa pohybuje a kde už je zrejme redší vzduch, ale pozriem sa na veci z pohľadu laika, ktorý sa zahrá na investigatívca.

Takže sa zameriam na prvý „zlomový” fakt, ktorý Vagovič prináša a síce na Arpášovo priznanie, že spolupracoval s Pentou. Otvorím si teda google.sk a idem zistiť, čo vlastne Ľ. Arpáš o Pente v minulosti rozprával. Ako kľúčové slová uvediem „arpas rozhovor penta” a vyhľadávanie obmedzím iba na obdobie od 1.11.2011 do 4.11.2015 (t.j. na obdobie zhruba od zverejnenia Gorily do dňa pred zverejnením Vagovičových objavných článkov). Hneď prvý článok v zozname je z 16.2.2012(!) a volá sa Pornogorila“: Čo je za domovou prehliadkou exsiskára Arpáša?. V ňom Arpáš hovorí, že „každá podnikateľská skupina musí mať svoju vnútornú ochranu, vedia, kto je na trhu práce voľný, najmä ak sa tieto odchody zo SIS medializovali. Takto som sa dostal k zákazkám aj ja. A nehnevajte sa, ak ma osloví generál Lorenc, čo bola kapacita svojej a súčasnej doby, odborník, špička, tak som to len privítal. Tak som sa dostal k Pente. Haščáka ani Vargu som do toho obdobia osobne nepoznal. To bolo v roku 2006. Odišiel som k 31. júlu, manželka o 21 dní neskôr – obaja na vlastnú žiadosť z donútenia. Prihlásili sme sa na úrad práce ako nezamestnaní, no nemali sme nárok na poberanie dávok v nezamestnanosti. Prvého októbra sme podpísali zmluvu s firmou Barkont“. Z toho rozhovoru jednoznačne vyplýva, že Ľ. Arpáš nemal problém sa verejne prihlásiť k spolupráci s Pentou cez spoločnosť Barkont už vo februári 2012, t.j. len 3 mesiace po vypuknutí kauzy Gorila. Takýchto článkov inak nájdete na internete viac.

Pokiaľ teda Vagovič postupoval čo len trocha investigatívne, na uvedené Arpášove priznanie musel naraziť. No ľudia sú zábudliví, tak prečo toto priznanie nerecyklovať a nepredať ho verejnosti ako nový zásadný fakt? Predsa Gorila je vďačná téma a informácií v spise je pomerne dosť, takže raz za čas je treba časti, čo zapadli prachom, verejne prevetrať. Presnejšie, vybrať z klobúka, ako kúzelník králika pred žasnúcim publikom, veď nech plebs híka a kričí „Fúj, hanba im (rozumej hnusným korupčníkom Penťáckym)!” a „Nech žije kúzelník!” (rozumej šikovný, morálny a vytrvalý novinár, ktorý nám zadubeným otvára oči); „Ach, to je príjemná hudba”, povzdychne si Narcis. Veď čo tam po tom, že každý novinár (a ten investigatívny obzvlášť) by mal konať poctivo a zodpovedne, mal by byť objektívny a mal by si hlavne dôsledne overovať fakty.

Ale poďme ďalej. Druhý „zlomový” fakt podľa Vagoviča je, že Penta sa k Barkontu doteraz nepriznávala, no urobila tak až pod ťarchou nových zistení, teda až keď sa o vec začal zaujímať Vagovič. Vagovič teda navodzuje dojem, že Penta aktívne zatajovala svoje prepojenie na Barkont, no teraz už musela jednoducho „odkryť karty”. Tak som sa opäť pozrel na internet. A čuduj sa svete, nenašiel som ani jediný článok, kde by Penta svoje prepojenie na Barkont popierala. Na druhej strane nájdete na internete články (medzi nimi aj vyššie citovaný článok „Pornogorila” z roku 2012), kde sa Penta a Barkont spomínajú ako spolupracujúce subjekty. Žiadny z týchto článkov pritom Penta nedementovala. A prečo? Pretože sa dementujú len nepravdivé informácie a k pravdivým informáciám nie je potrebné sa osobitne vyjadrovať. To pán Vagovič určite vie. Alebo snáď podľa Vagoviča znamená k niečomu sa nevyjadriť v skutočnosti k niečomu sa nepriznať, zatĺkať? Tak to aby som ako obyvateľ tohto štátu rýchlo písal do všetkých médií, kde sa spomína naše obyvateľstvo, že k tejto skupine patrím. Alebo snáď chce pán Vagovič tvrdiť, že Penta nereagovala na žiadny z týchto článkov vydávaných od roku 2012 preto, že si ich až doteraz nevšimla? Asi ťažko.

Čo teda Vagovič svojim článkami a tlačovkou dokázal? Len to , čo už je známe od roku 2012. Teda že Penta nikdy nepopierala svoje prepojenie na Barkont a že Arpáš s ňou cez Barkont spolupracoval. …skutočne investigatíva hodná hneď niekoľkých článkov a bombastickej tlačovky.