A pravdivosť akého úryvku zo spisu Gorila sa vlastne Vagovič snažil dokázať? Tu ho citujem doslovne:

„Je potrebné uviesť, že k úniku utajovaných skutočností z ITP „Gorila” bola operatívnym pracovníkom Iveta Šimová získaná 19.3.2007 spravodajská informácia 63/956-V-804-10/2007-S, ktorá priamo hovorí o tom, že bývalý riaditeľ sekcie D PaedDr. Ľubomír Arpáš kontaktoval Zoltána Vargu a prostredníctvom neho odovzdal predstaviteľom finančnej skupiny PENTA za 3 – 4 mil. Sk nahrávky z ITP „Gorila” na CD nosiči. Požiadavkou predstaviteľov PENTY bolo, aby boli uvedené prostriedky presunuté z účtu na účet. Ďalším operatívnym prešetrovaním na 56. oddelení 5. odboru sekcie D (cez žiadosti na komerčné banky o výpisy z bankových účtov Arpášovej spoločnosti Identita, s. r. o.) bolo zistené, že na účty tejto spoločnosti prichádzajú mesačne rádovo niekoľkostotisícové platby od spoločnosti Barkont, s.r.o., IČO: 35850493, ktorej jediným spoločníkom a konateľom je Peter Demovič, r.č. 720906/6425, bytom L. Novomestského 4, Pezinok, resp. Kríková 10, Bratislava. Uvedený Peter Demovič je v záznamoch ITP „Gorila” spomínaný ako „Demo”, ktorý spoločne so Zoltán Varga pracuje pre finančnú skupinu PENTA. Nový riaditeľ sekcie D napriek týmto skutočnostiam odmietol akékoľvek ďalšie kroky smerom k riešeniu úniku utajovaných skutočností ITP „Gorila” ako aj k využitiu samotného obsahu ITP.”

Aj ak odhliadnem od toľko opakovaných vyjadrení Penty, že nie je možné určiť autora tohto textu (hoci Vagovič uvádza, že ide o Holúbeka), je zrejmé, že tento text sa ani len nesnaží tváriť ako materiál SIS (zvodka či prepis odposluchu), ale skôr ako prílepok osoby, ktorej sa nepáči nezáujem nového riaditeľa sekcie D zaoberať sa uvedenými tvrdeniami Ivety Šimovej. Ako pritom píše o Šimovej Nicholson vo svojej knihe Gorila, zdrojom úniku informácií o Arpášovej spolupráci s Pentou je Arpášova nepriateľka, stará a úplne nepoužiteľná Iveta Šimová, ktorá „keď mala nejakú príležitosť kopnúť si, tak písala úplné sprostosti a prezrádzala zdroje…bola to sprostá osobná pomsta“. Ak takáto osoba šíri „sprostosti”, nečudo, že sa nimi ani riaditeľ sekcie D zaoberať nebude. Ďalej ale nebudem konšpirovať, keďže z citovanej časti spisu ani z Nicholsonovej knihy sa viac nedozviem. No pán Vagovič zrejme konšpiruje rád aj za cenu, že čitateľom zamlčí podstatné informácie, a síce že vôbec nie je jasné, čo Iveta Šimová povedala – či pravdu, polopravdu, alebo iba sprostú lož z osobnej pomsty. Takáto informácia totiž zjavne nezapadá do Vagovičových „zistení” o autentickosti spisu Gorila.

Pochybení, ktorých sa Vagovič pri oprašovaní témy Gorila dopustil, by som našiel samozrejme viac. Niektoré považujem za závažnejšie, niektoré sú až úsmevné. Nechcem ich tu menovať všetky, lebo by som jednak rozsahom odradil čitateľa a jednak to nie je môj štýl.

No pre prehľadnosť by som medzi tými závažnejšími uviedol napr. skutočnosť, že nie je úplne v poriadku, ak novinár, ktorý má byť nestranný a nezaujatý, na základe svojich tvrdení vyzýva na gorilie pochody, alebo že na téme očividne spolupracuje s občianskym združením (VIA IURIS) a o tejto spolupráci sa subjektom, ktorých oslovil, nezmieni. Tým nielenže zneužíva svoje postavenie novinára, ale uvádza dopytovaných do omylu, komu to vlastne poskytujú informácie – či odpovedajú nezávislému novinárovi alebo len členovi tímu aktivistického združenia, ktoré sa rozhodlo povenovať Gorile.

Na záver by som k tým úsmevnejším pochybeniam zaradil napr. Vagovičove poznámky adresované Arpášovi, že hoci nemá zdravotnícke vzdelanie, vykonával pre Pentu analýzy zo sektora zdravotníctva. Tým Vagovič jednoznačne naznačil, že príprava analýz je len zásterka, keďže Arpáš nie je osobou kvalifikovanou na takúto prácu. Každému uvažujúcemu človeku je pritom jasné, že zdravotnícke vzdelanie nie je pre analýzy trhu a konkurenčného prostredia, akým sa venoval Ľ. Arpáš, podstatné. Vedia to aj v Pente – stačí sa pozrieť na zloženie manažmentu, ktorý riadi podniky Penty v zdravotníctve, a kde veľa lekárov nenájdete, a určite to dobre vie aj pán novinár Vagovič, ktorý vyštudoval históriu. Mimochodom, bolo by zaujímavé vedieť, či každý agent spravodajskej služby (napr. SIS) musí mať odborné vzdelanie z oblasti, z ktorej získava spravodajskou činnosťou informácie. Použijúc logiku pána Vagoviča by musela SIS zamestnávať intelektuálnu elitu národa, čo pri všetkej úcte k príslušníkom SIS tak určite nie je; zato je tam určite mnoho šikovných ľudí, ktorí vedia získavať a spracúvať informácie rôznymi spravodajskými metódami a formami, a o to práve (mutatis mutandis) išlo aj v prípade tzv. business intelligence robenej pánom Arpášom po jeho odchode zo SIS do súkromného sektora.