Portál Aktuality.sk zverejnil komentár Daga Daniša pod názvom: Čo Haščák na súde zamlčal.

V tomto komentári pán Daniš uviedol výmysly, polopravdy či dezinterpretácie, a to napriek tomu, že moja výpoveď pred súdom odznela verejne, je z nej k dispozícii zvukový záznam a na mnohé skutočnosti, na ktoré pán Daniš poukazuje, sme či už ja, alebo naša spoločnosť opakovane verejne reagovali. Pán Daniš tvrdí:

„Penta, špeciálne jej Privatbanka, sa preukázateľne podieľala na viacerých Kočnerových „projektoch“ – teda podvodoch. Privatbanka vystupovala napríklad v kauze Technopol, kde mala záložné práva na budovu.“

Zavádzanie pána Daniša spočíva v tom, že Privatbanka sa priamo na žiadnych projektoch Mariána Kočnera nepodieľala, len poskytla úver na ich financovanie. Podieľanie sa na projektoch znamená, že výnos (zisk) je závislý od podnikateľských výsledkov toho ktorého projektu. Úverovanie (čo je štandardná banková činnosť) znamená, že zisk banky je vopred dohodnutý úrok, ktorý odráža cenu peňazí v danom období.

Stáva sa, že finančné prostriedky poskytnuté bankovým úverom sa použijú na kriminálnu činnosť. To ale banky spravidla nevedia ovplyvniť. A určite každá banka sa stretla so situáciou, že finančné prostriedky, ktoré ňou boli poskytnuté, boli následne použité na páchanie trestnej činnosti. Médiá na Slovensku všeobecne veľmi zriedka spomínajú financujúcu banku možného kriminálnika v súvislosti s jeho trestnou činnosťou. V prípade Privatbanky robia výnimku.

Dag Daniš taktiež spomína Privatbanku v súvislosti s kauzou Welten (golfový areál Báč). Tu pritom Privatbanka v žiadnej transakcii nevystupovala. V kauze golfového areálu v Báči však vystupuje úplne iná známa slovenská banka.

V prípade Mariána Kočnera, Privatbanka financovala buď reálne projekty (výstavba apartmánov, bytov, kúpa nehnuteľností, či podniku), alebo nákupy investičných produktov (zmenky, dlhopisy). Správala sa tak ako bežná banka, ktorá si vyhodnocuje riziko verzus potenciálny výnos. Je všeobecne známe, že Marián Kočner nebol len klientom Privatbanky, ale aj iných bánk a ich privátneho bankovníctva.

Dokonca sa v súvislosti s prípadom vraždy Jána Kuciaka aj objavila informácia, že si Marián Kočner vybral z účtu tejto banky hotovosť, ktorá mala byť následne vyplatená ako odmena vrahom, či objednávateľom. Nesie preto táto banka zodpovednosť za to, že umožnila Mariánovi Kočnerovi vybrať peniaze, resp., že mu spravovala účty, robila bankové prevody, klientsky servis, komunikovala s ním a bola tak jeho finančným partnerom?

Je to absurdná otázka, ale presne touto logikou píše Dag Daniš o Privatbanke. A píše tak napriek tomu, že redakcia Aktuality.sk dostala vysvetlenie k všetkým úverovým a transakčným vzťahom, ktoré boli medzi Mariánom Kočnerom a Privatbankou. Napríklad v prípade, kedy pán Daniš spomína podnikanie Mariána Kočnera na Donovaloch, kde je obvinený z toho, že si uplatňoval nezákonné odpočty DPH. Aká je tu zodpovednosť banky? Financovanie výstavby apartmánov, ktoré Marian Kočner nechal postaviť a následne úver splatil,  predsa nie je spolupodieľanie sa na trestnom čine údajne nezákonných odpočtov DPH, ku ktorým došlo o niekoľko rokov neskôr a s Privatbankou nijak nesúvisia.

Rovnako sme už opakovane médiám a aj redakcii portálu Aktuality.sk poskytli detailné informácie (zazneli aj pri mojej svedeckej výpovedi) ohľadom pozície Mariána Kočnera ako jedného z veriteľov spoločnosti Penta Funding, resp. investora do dlhopisov.

Penta využíva pri financovaní svojich projektov okrem vlastných zdrojov a bankového financovania aj emisie dlhopisov či investičné zmenky. Tie sú verejne dostupné pre akéhokoľvek investora. Predávame dlhopisy, ktoré sa dajú kúpiť už pri investícii od tri tisíc eur. Túto príležitosť využívajú tisícky investorov, pričom dlh Penty sa pohybuje na úrovni 1,2 miliardy eur a celkový dlh skupiny Penta je približne 3,2 miliardy eur.

Zmenky, ktoré si kúpil Marián Kočner sa objemom (približne 11 miliónov eur), cenou alebo inými podmienkami nijako neodlišujú od akýchkoľvek iných investičných zmeniek Penty. Z pohľadu objemu tvoria zanedbateľnú časť na celkovom dlhu Penty. Nákup takýchto zmeniek, či investícia do dlhopisov nepredstavuje žiadny racionálny dôvod na to, aby mal Marián Kočner, alebo akýkoľvek iný investor, dosah na podnikanie skupiny Penta, resp. si mohol nárokovať nejaké špeciálne podmienky.

Dag Daniš v ďalších odstavcoch opakuje tvrdenia, ku ktorým som sa verejne vyjadril (poslednýkrát pri svedeckej výpovedi), ale aj v rozhovore pre portál Aktuality.sk. Hovorí o kontexte sms správy, ktorá sa mala týkať vyšetrovateľa Lukáša Kyselicu. Neponúka žiadne nové skutočnosti, len špekulácie a konšpirácie. Ako som uviedol verejne, nijako som sa pri tzv. možnej výmene vyšetrovateľa Kyselicu neangažoval a Mariánovi Kočnerovi som odporučil, aby podal podnet na príslušnú policajnú inšpekciu.

V neposlednom rade považujem za zásadné zareagovať na najviac zavádzajúci a konšpiračný záver komentára Daga Daniša, v ktorom popisuje možnú súvislosť medzi Jánom Kuciakom, Pentou a Mariánom Kočnerom. Konkrétne uvádza, že o Kočnerovom výhražnom telefonáte Kuciakovi vraj „dodnes nevieme, či to bol výsledok náhody alebo komunikácie zástupcov Penty s Kočnerom – o aktivitách Jána Kuciaka.“

Dag Daniš podsúva, že dodnes nevieme. Vieme, len je potrebné rešpektovať fakty a nekonšpirovať. Stretnutie v Pente, o ktorom píše Dag Daniš, sa týkalo témy Mecom, o ktorej Ján Kuciak napísal jediný článok. Ja som ani nevedel, že takéto stretnutie prebehlo, pretože sa uskutočnilo na úrovni hovorcu Penty Gabriela Tótha a manažéra Mariána Slivoviča, ktorý je zodpovedný za projekt Mecom.

Podľa slov mojich kolegov sa vôbec nejednalo o konfliktné stretnutie, nevieme o tom, že by ho ako konfliktné interpretoval Ján Kuciak, takže nerozumiem, aký mohlo mať súvis s telefonátom Mariána Kočnera, v ktorom sa mal Jánovi Kuciakovi vyhrážať. Dag Daniš ďalej spomína, že Ján Kuciak mal dostať „tonu materiálov“ o Marianovi Kočnerovi a Pente a teda sa Penta mohla cítiť byť ohrozená (o prevzatí „tony materiálov“ o Kočnerovi a Pente písal samotný Ján Kuciak – pozn. red.). Daniš pritom v komentári zamlčal, že tie materiály šírila skupina okolo Pavla Forischa, ktorá vygenerovala aj iné tony materiálov a dávala trestné oznámenia s podozrením na štátny prevrat režírovaný Andrejom Kiskom, Pentou, Sorosom a Američanmi.

Ak týmto tonám pripisuje Dag Daniš relevanciu, znižuje sa na úroveň infovojen, či iných konšpiračných webov. Ján Kuciak nekonšpiroval a na dôveryhodnosť Forischových podkladov si asi vytvoril vlastný názor, o čom svedčí skutočnosť, že k téme Mecom sa už nevrátil a ani nenapísal žiadny ďalší článok o Pente. Ján Kuciak sa témam okolo našej skupiny venoval okrajovo v porovnaní s tým, ako sa Pente venujú iní slovenskí novinári, resp. v porovnaní s tým, koľko článkov a ako podrobných písal Ján Kuciak o iných osobách. Nechali sme k tejto téme spracovať podrobný prehľad a v krátkom čase ho zverejníme.

Vnímam otras a šok, ktorý vražda Jána Kuciaka a jeho snúbenice vyvolala v celej slovenskej spoločnosti a zvlášť v okruhu jeho najbližších spolupracovníkov a kolegov v redakcii Aktuality.sk. Dôsledné vyšetrenie tohto zločinu, spravodlivý súdny proces a následne nestranný verdikt, ktorý sa bude opierať o fakty a dôkazy, to sú znaky, ktoré odlišujú civilizovanú spoločnosť od džungle, či od práva, ktoré je vymáhané davom. Médiá a novinári, ktorí sa chcú radiť medzi civilizáciu, by takéto uplatňovanie práva mali všemožne podporovať a rešpektovať.

Jaroslav Haščák, Managing Partner Penta Investments