Slovenské aj zahraničné médiá podvečer 1. decembra 2020 zverejnili správy, že Jaroslav Haščák bol práve obvinený a zadržaný. Boli sprevádzané ohurujúcimi fotografiami a videami J. Haščáka v sprievode ozbrojených príslušníkov Útvaru osobitného určenia PPZ MV SR pri príchode do administratívneho komplexu Digital Park, kde má sídlo investičná skupina PENTA. V tom čase sa už za prítomnosti asi šesťdesiatich ozbrojených kukláčov v kanceláriách realizovala prehliadka.

Masívna bezpečnostná akcia, ako aj „pohotové“ informácie niektorých médií zároveň podporili naratív, šírený v tom čase viacerými politikmi, podľa ktorého „Haščák stratil nedotknuteľnosť“ a to v tom zmysle, že „si konečne poňho prišla spravodlivosť“. Veď prečo by bol inak teraz a takto demonštratívne zadržaný a predvedený a ako by mohli byť za iných okolností priestory Penty obsadené a prehľadávané spôsobom, ako keby v nich sídlil ozbrojený gang?

Otázky o skutočnom účele zásahu v Digital Parku sa začali objavovať hneď, ako sa rozplynula prvotná eufória spojená s touto demonštráciou sily štátu. J. Haščák bol prepustený z väzby, súd a neskôr tiež prokuratúra konštatovali, že jeho obvinenie bolo neodôvodnené. Tým stratila legitimitu aj samotná prehliadka. Postupne pribúdali dôkazy o závažných pochybeniach na strane bezpečnostných zložiek, vrátane zistenia, že médiá mali informácie o celej akcii skôr, než to právo dovoľuje.

Na rozdiel od väzby a obvinenia sa však za excesy pri zásahu v Digital Parku vláda SR J. Haščákovi nikdy neospravedlnila. Ústavný súd SR síce z iniciatívy skupiny PENTA a vlastníka komplexu Digital Park zrušil súhlas s prehliadkou (nálezom Ústavného súdu SR z 12. 1. 2023, sp. zn. III. ÚS 454/2022), avšak priebehom prehliadky, ktorý presiahol akceptovanú mieru, sa nezaoberal a zároveň odmietol aj dve súvisiace sťažnosti J. Haščáka.

Aj preto J. Haščák podal Európskemu súdu pre ľudské práva (ESĽP) dve sťažnosti, ktoré 15. mája 2023 ESĽP spojil a oznámil ich Slovenskej republike s výzvou, aby sa k nim do 20. septembra 2023 vyjadrila. ESĽP sa tak bude v rozsahu podľa článkov 8, 13 a 18 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Dohovor) zásahom v Digital Parku vecne zaoberať, a to v posilnenej a zrýchlenej procedúre. Predbežne totiž označil prípad J. Haščáka za impact case¹⁾. Oznámenie prípadu bolo ESĽP verejne publikované dnes, 5. júna 2023.

Úniky do médií

Na základe oznámenia ESĽP a odkazov na použiteľnú judikatúru v ňom je možné predpokladať, že procesná diskusia ESĽP so slovenskou vládou a sťažovateľom bude najmä o zlyhaní štátu pri plnení pozitívneho záväzku štátu nevystavovať J. Haščáka únikom z vyšetrovania do médií vrátane nesplnenej povinnosti štátu tieto úniky riadne vyšetriť.

Haščák sa pritom – z hľadiska účinných prostriedkov nápravy (čl. 13 Dohovoru) – „točí“ až doteraz v bludnom kruhu, keď ho napríklad ústavný súd odkazoval na konanie o jeho trestnom oznámení týkajúcom sa excesov pri razii v Digital Parku, avšak J. Haščák o prípadnom procesnom pokroku v tomto konaní, hoci je v ňom poškodeným, nemá ani po viac ako dvoch rokoch prakticky žiadne informácie.

Ešte horšie dopadol J. Haščák pri vyšetrovaní únikov do médií, keďže trestné stíhanie je pre neschopnosť vyšetrujúcich orgánov zistiť zodpovednú osobu prerušené. Ako však vyplýva z odkazov na rozhodovaciu prax v otázkach, ktoré ESĽP Slovenskej republike predostrel, ak sa táto neschopnosť štátu vyšetriť úniky z vyšetrovania, ale aj zneužívanie moci pri razii potvrdí, iba to podporí dôvodnosť Haščákovej sťažnosti.

Zákaz zneužitia moci

Osobitne významný je fakt, že ESĽP sťažnosti J. Haščáka vecne prejedná aj v rozsahu podľa čl. 18 Dohovoru. ESĽP tak totiž činí len v prípade doloženia odôvodneného podozrenia, že orgány štátu mohli obmedziť základné práva sťažovateľa z iných dôvodov, ako pripúšťa Dohovor.

Účelom čl. 18 Dohovoru je chrániť pred zneužitím moci štátu. Môže ísť o situáciu, v ktorej by skutočným motívom zadržania J. Haščáka a prehliadky priestorov v komplexe Digital Park bolo napríklad poškodenie jeho povesti, neprípustný nátlak na J. Haščáka alebo politický účel v podobe manifestovania straty jeho „nedotknuteľnosti“.

V minulosti ESĽP konštatoval porušenie čl. 18 Dohovoru takmer výlučne vo vzťahu k štátom, ktoré vykazovali alebo stále vykazujú problémy s kvalitou demokracie a inštitúcií, teda absenciou dobre fungujúceho systému vzájomných bŕzd a protiváh, ako Rusko, Moldavsko, Ukrajina, Azerbajdžan, Gruzínsko, či Turecko. Z krajín Európskej únie sa tak doteraz stalo iba v prípade Bulharska (prípad Todorova, 2021).

Slovenská republika bude musieť ESĽP vysvetliť, aký účel v skutočnosti sledovala akcia, na ktorú boli namierené reflektory médií skôr, než sa informácie o tejto akcii mohli stať legálne dostupnými. Rovnako bude musieť preukázať, že zásah v komplexe Digital Park nebol len predstavením pre verejnosť, ale konaním, ktoré primeraným spôsobom sledovalo legálny a legitímny cieľ.

***

 ¹⁾ Impact cases – Ide o novú kategóriu prípadov vytvorenú v r. 2021,  medzi ktoré ESĽP zaraďuje len malé percento prípadov spomedzi sťažností tzv. kategórie IV, t.j. dobre podložených sťažností, týkajúcich sa iných ako tzv. „core rights“ (t.j. iných práv ako podľa čl. 2, 3, 4, alebo 5 ods. 1 Dohovoru). V našom prípade práv podľa čl. 8, 13 a 18 Dohovoru. Ide o prípady, ktoré s ohľadom na ich veľký význam vyžadujú zo strany ESĽP spolu s ďalšími priorizovanými kauzami (kategórie I, II a III) rýchlejšie vybavenie (impact cases tvoria novú kategóriu IV-high). ESĽP prejednáva impact cases rýchlejšie z dôvodov, že (i) môžu viesť k zmene alebo objasneniu medzinárodnej alebo vnútroštátnej legislatívy alebo praxe, (ii) dotýkajú sa morálnych alebo sociálnych otázok alebo (iii) zaoberajú sa vznikajúcou alebo inak významnou otázkou ľudských práv.