Myšlienka článku, ktorý ma „položil”, bola jasná. Občania stoja proti presile oligarchov, ktorí im ukradli štát. Kto nevie, oligarchovia sú temné bytosti, ktorých prvých päť vymenoval Haščák v Gorile a tých ostatných možno podľa chuti a názorovej orientácie ľubovoľne doplniť …

(dlhá úvaha na motívy ešte dlhšieho rozhovoru Z. Wienk pre denník SME)

V teň deň som ani nejedol. Pokrčený od hanby som sa večer vypotácal z kancelárie, s jedinou myšlienkou … ako pre nich môžem robiť. Pre jednu z tých mocných skupín, ktoré vraj zanechávajú obrovské množstvo obetí. Nejako tak znel totiž podtitulok rozhovoru s bojovníčkou za fair play všade, kde sa len dá (http://komentare.sme.sk/c/7835239/sefka-aliancie-fair-play-ako-obcania-stojime-proti-obrovskej-presile.html). A ten ma dostal lopatky (zabudol som pritom aj na veľkého Lopatku, ktorý pre ešte väčšiu skupinu pracuje a zjavne má toľko práce, že ho nejaká Wienk asi netrápi. Ani ja som si ten mediálny coffee break nemal robiť ☹).

Nájdi si svojho oligarchu

Myšlienka článku, ktorý ma „položil”, bola jasná. Občania stoja proti presile oligarchov, ktorí im ukradli štát. Kto nevie, oligarchovia sú temné bytosti, ktorých prvých päť vymenoval Haščák v Gorile a tých ostatných možno podľa chuti a názorovej orientácie ľubovoľne doplniť …

Verejnosť vníma komplex problémov – korupcia, zlé verejné služby, problémy v práci. Vie, že ich zo dňa na deň nevyrieši. Jej angažovaná časť sa pustí do mapovania všetkého toho marazmu. A tá najangažovanejšia aj do pomenúvania vinníkov. Ak sú to konkrétni previnilci v jednotlivom prípade, je to nuda. Vyhráva totiž ten, kto poznatky zovšeobecní, a nájde „generickú” kategóriu vinníkov. Zahryznutých do systému tak, že ich neodstránite inak, len tak, že odstránite systém. Jáj, to vraj v tomto rozhovore nebolo?:

„Občanovi štát neprepáči absolútne nič. Na druhej strane vidíš, že mocní ľudia môžu prevalcovať ľudské životy, ukradnúť desiatky miliónov a nestane sa im absolútne nič. Vidíš, že štát je benevolentný k obrovskej korupcii. Myslím, že skôr či neskôr vznikne napätie. Toto nie je dlhodobo udržateľné. Otázka je, koľko nám to bude trvať.”

Ale ako to s tým napätím dopadne? Vysvetlil to predchádzajúci príspevok autorky, ktorý vyšiel tu: (http://komentare.sme.sk/c/6874443/az-nepravost-pomaha-uvedomit-si-vyhody-pravidiel-pre-vsetkych.html). Zuzana Wienk vtedy s pátosom napísala:

„Systém tak dokonale zabetónovali, že štandardnými prostriedkami bez rozsiahlej (minimálne ústavnej) politickej podpory sa dá reformovať len veľmi pomaly a neefektívne. Roky pôsobenia oligarchických štruktúr bez výrazných prekážok im umožnili rozrásť sa na gigantickú chobotnicu, ktorá podľa slov bývalého policajného prezidenta Jaroslava Spišiaka úspešne prenikla aj do parlamentu. … Jeho prípadná demontáž potrvá celé generácie, a obávam sa, že môže priniesť mnoho ľudských obetí. Isté však je, že nebude výsledkom švihnutia čarovným prútikom, a neurobia ju za občanov len politici.”

Bol som však trochu zmätený. Nie tým, ako expolicajt Jaroslav Spišiak, bezpečnostný manažér Slovnaftu bojuje proti oligarchom z Gorily, keď jedného z údajných hrdinov Gorily – Oskara Világiho – má za najvyššieho šéfa. Spišiak totiž hovoril o prenikaní chobotnice do parlamentu a nie o premene bývalých poslancov ako Világi na chobotnice (či Gorily). To by si nedovolil.