Vážená redakcia Denníka N,

radi by sme reagovali na tvrdenia, ktoré ste v súvislosti s naším klientom J. Haščákom uviedli dňa 19.5.2023 v článkoch „Sudkyňa Záleská sa stala terčom v súdnej rade aj u Žilinku. Stačil článok v Plus 7 dní, ktorý nesedí“ a „Newsfilter: Súd nevidel Kočnerovu skazenosť, vinná je podľa neho len Zsuzsová (konkrétne v jeho 3. časti. „Keby chcel niekto diskreditovať sudkyňu Záleskú, nekonal by inak ako „Pluska““). Zároveň si dovoľujeme požiadať Vás o zverejnenie tohto vyjadrenia v plnom znení.

V článkoch naznačujete, že motívom článku v týždenníku Plus 7 dní „Sudkyňa Pamela Záleská ignorovala žiadosti obžalovaného o inzulín. Skolaboval.“ mohla byť snaha – zrejme nášho klienta J. Haščáka – diskreditovať túto sudkyňu. V prvom článku totiž uvádzate:  „Na sudkyňu, ktorá rozhodovala aj o Haščákovi či Kováčikovi, vytiahli problém s obžalovaným členom mafiánskej skupiny.“, v druhom článku zase uzatvárate komentár slovami  „to smeruje skôr k tomu, že Záleskej chcel niekto skomplikovať prácu alebo pošramotiť povesť.“ A pokiaľ ide o toho „niekoho“, očividne ukazujete na „Plusku“, či „bulvár Penty“.

A keďže tento naratív podávate na pozadí paralely medzi marcovým rokovaním súdnej rady o podnete J. Haščáka voči sudkyni Záleskej a  plánovaným júnovým zasadnutím tejto rady kvôli kauze „inzulín“, čitateľovi vlastne vo svetle Vašej kritiky Plusky naznačujete, že zmienená sudkyňa sa musí opakovane zodpovedať zase len kvôli nejakým pofidérnym pochybeniam, hoci prvýkrát ju súdna rada „podržala“.

Očakávame, že k Vašej kritike prezentácie kauzy „inzulín“ v časopise Plus 7 Dní sa vyjadrí samotný magazín, ktorý kritizovaný článok zverejnil. V tejto reakcii sa preto budeme venovať podnetu J. Haščáka.

Pokiaľ ide o dôvod tohto podnetu, uvádzate, že sudkyňa Záleská rozhodovala o väzobnom stíhaní J. Haščáka v tzv. kauze Gorila a že po prepustení z väzby zrušil jeho obvinenie generálny prokurátor s využitím paragrafu 363. Už ale neuvádzate informáciu o dôvodoch, pre ktoré Najvyšší súd Záleskej rozhodnutie zrušil, ako ani to, že rozhodnutie Žilinku sa opieralo o závery Najvyššieho súdu o nedôvodnosti Haščákovho obvinenia a že s jeho závermi sa následne stotožnil aj dovolací senát.

Ide pritom o unikátnu situáciu, s akou je ťažké hľadať paralelu v iných väzobných prípadoch, čo priznal dokonca aj špeciálny prokurátor.[1]  Predovšetkým tu disponujeme jasným záverom senátov Najvyššieho súdu, že trestné stíhanie J. Haščáka bolo absolútne neopodstatnené, neopierajúce sa o žiadny relevantný dôkaz a že aj z tohto dôvodu nebolo zákonné ani jeho vzatie do väzby. S týmto záverom sa stotožnilo 8 z 15 sudcov trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu. Ostrá kritika Najvyššieho súdu pritom vyvoláva otázky, či pri tak zásadných chybách nemohlo ísť aj o úmyselné konanie sudkyne.

Ako príklad možno uviesť to, že sudkyňa Záleská fakticky vychádzala z prezumpcie viny (!) obvinených. Najvyšší súd k tomu uviedol, že ak by odôvodnenie P. Záleskej akceptoval, potom by na vzatie do väzby zakaždým postačovalo „akékoľvek aj nepodložené podozrenie“.

Podnet na podanie návrhu na začatie disciplinárneho stíhania voči Mgr. Záleskej pritom prakticky podporila sama táto sudkyňa svojim vyjadrením predsedovi ŠTS JUDr. Hrubalovi zo dňa 26.4.2022, keď prejavila nulovú sebareflexiu, uvádzajúc, že je pre ňu nezrozumiteľné a neakceptovateľné, ak J. Haščák jej postup pri rozhodovaní o jeho väzbe označuje za nezákonný.

Navyše v uvedenom liste uviedla ako hlavný dôvod kolúznej väzby J. Haščáka spôsob, „akým bolo trestné stíhanie podľa môjho názoru v tej veci manipulované a ako bolo účelovo marené vykonávanie úkonov, smerujúcich k objasneniu vyšetrovanej veci“. Tento „hlavný“ dôvod však v písomnom odôvodnení jej rozhodnutia o väzbe absentuje.

Takýto „hlavný kolúzny dôvod“, ktorý napokon nebol uvedený v odôvodnení vzatia do väzby, sa pritom nápadne podobá na informácie, ktoré dňa 5.12.2020 v Sobotnom podcaste Denníka N pod názvom „Haščák prišiel o nedotknuteľnosť“[2]⁾ prezentovala novinárka M. Tódová. Už pôvodne podnet J. Haščáka vychádzal aj z podozrenia, že menovaná sudkyňa poskytla exkluzívne a neverejné informácie o priebehu trestného konania novinárke Denníka N Monike Tódovej, ktorá ich následne zverejnila v spomenutom podcaste.

Na otázku členky súdnej rady, ako vysvetlí uvedené rozpory, sudkyňa napr. tvrdila, že v  deň výsluchu (4.12.2020) už písomne vyhotovila rozhodnutie o väzbe, ktoré aj doručovala. V skutočnosti však uznesenie o vzatí do väzby J. Haščáka doručovala až 11. 12. 2020, čiže o týždeň. Na opakovanú otázku smerujúcu k vysvetleniu rozporu v liste JUDr. Hrubalovi deklarovaného a v uznesení napísaného dôvodu vzatia do väzby nakoniec ale uviedla, že sa nevie vyjadriť, že sa jej to pletie a že má veľa práce.

Aj preto sme prijali s poľutovaním, že náš návrh, aby postup sudkyne preverila najprv komisia súdnej rady a aby až na základe jej záverov následne súdna rada rozhodla, čo ďalej, prešiel s výsledkom hlasovania 3 ZA, 6 ZDRŽAL SA, 7 PROTI. Označiť však tento výsledok za „podržanie“ Záleskej určite nemožno. Nehovoriac už o tom, že prítomní členovia rady boli zjavne zavedení nepravdivou prezentáciou P. Záleskej a aj preto si zrejme neuvedomili, že v jej prípade ide prinajmenšom o hrubú nedbanlivosť pri príprave na zasadnutie rady.

Sme aj na základe výsledkov tohto zasadnutia presvedčení, že uvedená téma stále nie je uzavretá, ba práve naopak. Samotné správanie P. Záleskej pred Súdnou radou by totiž malo mať dohru ako v prípade iných sudcov, ktorí sa pri vysvetľovaní svojich záležitostí pred súdnou radou dostali do úzkych, keďže nevedeli vysvetliť veci, ktoré nemôžu ostať nevysvetlené.

Sme zároveň rovnako toho názoru, že o kvalite sudcu najviac vypovedá kvalita jeho rozhodovacej činnosti. Rovnako ako o kvalite novinára najviac vypovedá kvalita jeho článkov. Aj preto naznačovanie možných postranných motívov kohokoľvek za súčasného zamlčiavania informácií, ktoré túto teóriu nepodporujú, smeruje skôr k otázke, kto a prečo sa snaží povesť sudkyne Záleskej „mediálne vylepšiť“. Najmä nerozumieme, prečo sa takejto selektívnej medializácii prepožičiava práve Denník N bez toho, aby uviedol, že téma marcového zasadnutia súdnej rady o podnete J. Haščáka sa týkala aj jeho kľúčovej redaktorky práve kvôli podozreniu z únikov z vyšetrovania zo strany sudkyne pre prípravné konanie do Denníka N.

[1] “(…) z toho množstva trestných stíhaní, aj väzobných trestných stíhaní, ktoré sú vedené pod dozorom ÚŠP, ak sa nemýlim, bolo len jedno jediné, kde NS konštatoval, že nie je trestné stíhanie vedené dôvodne a že tam nie je dosť dôkazov na vznesenie obvinenia. A to bol prípad obvineného Jaroslava Haščáka.” NA ROVINU s Danielom Lipšicom: Súd nám pri Kaliňákovi dal za pravdu | Aktuality – YouTube

[2]) Dostupné online: https://denniknpodcast.podbean.com/e/sobotny-podcast-hascak-prisiel-o-nedotknutelnost/