Pamätá si ešte niekto, čo rozbehlo minuloročné aktivity podaktorých poslancov parlamentu, ktorí potom kritizovali údajnú nečinnosť a „zametačstvo” špeciálneho prokurátora v kauze Gorila? Malo to byť zistenie Denníka N, že v rokoch 2013 a 2015 zamýšľal špecializovaný tím vypočuť Petra Holúbeka a riaditeľa SIS Valka. Že sa tak nestalo, pripísali vtedy niektorí z nich a časť médií zlovôli špeciálneho prokurátora. Iritoval najmä zásah prokurátora, keď ten začiatkom roku 2015 stopol nielen procesné úkony, ale aj jedno nové trestné stíhanie, uznesenie o začatí ktorého zrušil.

 

Išlo o bublinu a zavádzanie a dnešok len potvrdzuje správnosť našich slov. Paradoxne ústami Petra Holúbeka …

Mal som si možnosť prečítať toto uznesenie, ktorým disponuje kolega advokát. Vyšetrovateľ protizákonne zatajoval pred prokurátorom začatie „nového” stíhania, zatiaľ čo (zrejme) žiadosti o súčinnosť už putovali príslušným orgánom. Taká hra na kovbojov a indiánov. Takže nie zlovôľa mocných, ale táto naivná kovbojka najskôr stála za zrušením žiadostí o zbavenie mlčanlivosti svedkov.

Každopádne stíhanie v rovnakej veci začalo opäť už o pár mesiacov neskôr, ako sa verejnosť dozvedela na jeseň minulého roku z mediálnej prezentácie aktivít špecializovaného tímu na portáli aktuality.sk. Áno, išlo o ďalšie prípravné konanie vo veci údajného kupovania nahrávok Gorily, ktoré už nik „nezametal pod koberec”. A tak len ostávalo čakať, ako to bude s výsluchom „kľúčového svedka”, keď stíhanie beží. No a aj na to prišlo, 20. 7. 2016 bol vypočutý Peter Holúbek. Keďže ako sa sám vyjadril (ako inak) pre portál aktuality.sk, jeho výsluch sa konal práve v konaní o kupovaní nahrávok.

 

Akoby cieľ nebol vyšetrovať túto vec, ale napríklad len vypočuť svedkov, ktorých nevedel vyšetrovateľ vypočuť v hlavnej línii vyšetrovania.

Takže čo sa ukazuje po vyše roku od branno-bezpečnostných výborov a parlamentnej schôdze k údajným prechmatom špeciálneho prokurátora (o.i. aj pri vypočúvaní „kľúčových svedkov” Gorily)? Že vo februári 2015 prokurátor zastavil hru „jeho” vyšetrovateľov na kovbojov a indiánov, lebo ju jednoducho nedovoľoval Trestný poriadok. Ukončil trestné stíhanie, ktoré začalo „znenazdajky” a bez riadneho upovedomenia prokurátora, hoci zistenia a indície, z ktorých vychádzalo, boli polícii už takmer tri roky známe. Nejdem pritom hodnotiť, že prokurátor tieto podklady považoval aj tak za nedostatočné. Každopádne však opis veci, ako sa javil z tohto uznesenia, až príliš pripomínal účelové vytiahnutie zaprášeného spisu zo šuplíka. Akoby cieľ nebol vyšetrovať túto vec, veď inak by bola vyšetrovaná už dávno (tri roky). Ale napríklad vypočuť svedkov, ktorých nevedel vyšetrovateľ vypočuť v hlavnej línii vyšetrovania (najskôr z dôvodov právnych obmedzení, ústavný súd atď…).

Na jeseň minulého roku sme sa zároveň mali možnosť dozvedieť – od spolupracovníkov uvedeného portálu aj ich spriatelenej neziskovky – že zistenia v kauze Arpáš (t.j. kupovanie nahrávok) sú zásadné, nové, potvrdzujú autenticitu spisu Gorila a sú významným úspechom tímu. Že išlo o bublinu a zavádzanie, sme upozornili na webe kauzagorila.sk niekoľkokrát. Dnešok len potvrdzuje správnosť našich slov. Paradoxne ústami Petra Holúbeka. V spomenutom „dôležitom” trestnom stíhaní ho totiž vypočuli a on povedal, že to bola fraška. No ak je predmet vyšetrovania fraškou, asi to o význame stíhania niečo napovedá.

Trestné stíhanie, v ktorom vypovedal, je jednou veľkou fraškou. Nie však pre zlovôľu štátnych orgánov, ale pre absenciu podstaty veci.

A pozorný čitateľ spisu Gorila vie, na čo sa P. Holúbeka mohli orgány pýtať. Dohromady len na pár otázok, keďže ide o kauzu, ktorú vyvolala (údajne) Iveta Šimonová alias Šimová (píše sa tak v spise Gorila). Tá a nie Holúbek mala mať priame informácie o „kupovaní nahrávok”, o čom vraj spísala správu pre SIS. Či Holúbek konečne priznal, že už pochopil, ako sa stal vtedy obeťou spravodajskej hry, je nepodstatné. Dôležité je iné. Že povedal, aká to bola fraška. Má pravdu, celé trestné stíhanie, v ktorom vypovedal, je jednou veľkou fraškou. S prvkami tak tragična, ako aj komična na slovenský spôsob. Najskôr však nie pre zlovôľu štátnych orgánov, ale pre niečo iné. Pre absenciu podstaty veci.

foto: Photographee.eu/Shutterstock.com