Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) zverejnil 20.7.2021 Rozsudok vo veci Zoltána Vargu proti Slovenskej republike.

Tento Rozsudok súvisí s kauzou Gorila a so spravodajskou akciou Slovenskej informačnej služby (SIS), ktorá viedla k odpočúvaniu bytu Zoltána Vargu a k zhotoveniu zvukových a ďalších záznamov z tohto odpočúvania. S tými sa slovenská verejnosť oboznámila prvýkrát v decembri 2011, keď anonym rozposlal tzv. analytické prepisy na stovky mailových adries.

Podstata sťažnosti, ktorú podal Z.Varga a neskôr aj J.Haščák (v jeho veci zatiaľ ESĽP nerozhodol) je v zásade rovnaká. Spočíva v tom, že na Slovensku neexistuje dostatočná právna úprava ochrany osôb, ktoré sú nelegálne odpočúvané a to dokonca na základe nezákonných súhlasov súdov s takýmito odposluchmi. Ochrana by mala spočívať predovšetkým v tom, že k takýmto zásahom do práv by nemalo vôbec dochádzať, resp., ak k nim dôjde, tak musí nastať dôsledné odstránenie následkov odpočúvania. A to s cieľom zamedziť ďalšiemu prehlbovaniu zásahov do práv nezákonne odpočúvaných.

Rozsudok ESĽP z 20.7.2021 je jednoznačný a zásadný, pretože sa stotožnil s podstatou sťažnosti a konštatuje, že slovenské štátne orgány nezákonne používali informačno-technické prostriedky (ITP) a následne nezákonne nakladali so záznamami z tohto odpočúvania. ESĽP navyše konštatuje, že použitie ITP bolo od začiatku „pošpinené“ nezákonnosťou súhlasu s ich použitím. ESĽP sa pritom stotožnil s právnym názorom sťažovateľa, že nezákonné nie sú len tzv. primárne výsledky použitia ITP (t.j. samotné nahrávky a ich prepisy), ale aj sekundárne výsledky (súhrnné správy a analytické poznámky).

ESĽP preto v Rozsudku uviedol, že práva sťažovateľa na rešpektovanie súkromného a rodinného života boli porušené a súčasne sťažovateľovi priznal finančnú satisfakciu. Jej priznanie tiež potvrdzuje, že ESĽP vnímal sťažovateľa ako obeť zneužitia štátnej moci bez možnosti efektívnej ochrany voči tomuto zneužitiu.

Svoj právny záver postavil ESĽP na tom, že došlo k porušeniu čl.8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP), ktorý definuje práva na ochranu súkromného a rodinného života jednotlivca. ESĽP zhrnul predovšetkým tieto kľúčové pochybenia slovenských štátnych orgánov:

• Krajský súd v Bratislave vážne pochybil pri vydaní súhlasov na použitie ITP
• Krajský súd v Bratislave nevykonával riadny dohľad nad použitím ITP
• A ani potom, keď boli súhlasy s použitím ITP dodatočne zrušené Ústavným súdom SR, sa sťažovateľ nemohol efektívne domôcť dovŕšenia nápravy tým, že by došlo k preukázateľnému zničeniu primárnych a sekundárnych výstupov z odpočúvania.

Čo z tohto Rozsudku vyplýva pre ďalší vývoj v kauze Gorila?

• Rozsudky ESĽP záväzne vykladajú Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a slovenské štátne inštitúcie ich musia rešpektovať.
• ESĽP v Rozsudku jednoznačne konštatoval vážne porušenia princípov EDĽP, čo vylučuje akékoľvek dezinterpretácie, podľa ktorých údajne SIS a Krajský súd v Bratislave urobili v súvislosti s realizáciou a súhlasmi s akciou Gorila len formálno-technické pochybenia (ako to naznačuje napríklad súčasný šéf Špeciálnej prokuratúry Daniel Lipšic)
• Rozsudok nepripúšťa výklad, v ktorom by bolo možné primárne a sekundárne záznamy získané v rámci odpočúvania z akcie Gorila použiť na trestnoprávne účely. Naopak, všetky výstupy tohto jednoznačne protiprávneho konania by mali byť zničené.