A: Obvinenie je potvrdením fiaska doterajšieho vyšetrovania

 

Včera, dňa 1.12.2022 bolo Jaroslavovi Haščákovi doručené obvinenie pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a pre obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti.

Uznesenie, ktoré malo ukázať, aké bude rozuzlenie kauzy začatej ešte 9.1.2012, v realite prinieslo dramaticky odlišný obrázok. Že ako nakoniec dopadne umelo predlžované konanie, v ktorom si OČTK nechcú priznať fiasko doterajšieho postupu, keď sa jeho vedenia ujme osoba, ktorá si hroziace fiasko pomýli s vidinou úspechu.

Len na okraj uvádzame, že je smutnou stránkou celej veci, ako znovu, podobne ako pred dvoma rokmi, unikajú informácie, o ktorých by sa mal najprv dozvedieť obvinený, najprv do mediálneho prostredia. Aj preto cítime potrebu na toto nekorektné správanie OČTK dôrazne mediálne reagovať.

 

B: Styčné body s kauzou „nahrávky“

 

Obvinenie pána Haščáka a ďalších 6 osôb sa podobá predošlému obvineniu v kauze „nahrávky“ v dvoch ohľadoch:

• • • jednak načasovaním doručenia obvinenia na 2. výročie toho obvinenia pre „kúpu nahrávok“ a
    • zároveň použitou metódou pani vyšetrovateľky.

Vyšetrovateľka totiž – obrazne povedané – varí polievku zo starých surovín. Pracuje totiž so skutočnosťami, ktoré sú tímu Gorila nepochybne už roky, ak nie desaťročie známe. Ak teda na ich základe bol dôvod klienta obviniť, malo sa tak stať už pred mnohými rokmi.

 

C: Kauza GovCo

 

Vyšetrovateľka dokonca „oživuje“ čiastkové „útoky“ (skutky), ktoré už tím Gorila (či už podľa svojho vyjadrenia, zverejnených zastavujúcich uznesení, či iných dôvodov) odložil ad acta. Oživuje ich pritom bez toho, aby z obvinenia vyplývalo vo veci akékoľvek NOVÉ ZISTENIE!

Poďme toto tvrdenie ilustrovať na jednom až tragikomickom prípade. Keďže totiž pán Haščák má byť údajnou hlavou zločineckej skupiny, s jeho obvinením súvisia aj obvinenia všetkých ostatných osôb, ktoré mal vraj riadiť a výnosy z ich zločinných aktivít legalizovať. Tak sa pozrime na obvinenia dvoch pánov Ing. R. v prípade GovCo.

Sú totiž obvinení zo skutku, z ktorého už raz, v roku 2018, obvinení boli. Ich predošlé obvinenie aj s jemu predchádzajúcim konaním (dokazovaním) zrušil generálny prokurátor v októbri 2018, ktorým vyslovené hodnotenie veci je pre opätovný postup vyšetrovateľa v tejto kauze právne záväzné. Citujem: „Obvinení Ing. V.R. a Ing. S.R. pri podpise zmlúv, v dôsledku ktorých malo dôjsť ku škode, teda konali v súlade s platným právom a vôľou jediného akcionára nimi zastupovanej spoločnosti GovCo, a.s. – Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Ich konaním žiadna škoda vzniknúť nemohla.“

Vyšetrovateľka však vo včera doručenom obvinení tvrdí opak. A z jej uznesenia nevyplýva, že by tento právny záver opierala o akokoľvek doplnený, či nový skutkový stav veci. Sme potom ešte právny štát, alebo už úplný Banánistan?! Či v kauze Gorila je to jedno, lebo tam sa na pravidlá ohľad neberie?

 

D: Transakcie

 

Podobných prípadov (subkáuz) ako je GovCo, je v obvinení viacero. Klient aj spoločnosť Penta venovali veľa úsilia, aby zmapovali priebeh aj ekonomickú podstatu transakcií spomenutých v Gorile. Čakáme v tomto smere férovú, hoci aj tvrdú diskusiu, ale postavenú na argumentoch. Každý má právo vedieť, prečo je obvinený a obvinenie sa nemôže opierať o dohady a domnienky, ale len o fakty. Aj preto je tristné, že vyšetrovateľka konštruuje na viacerých miestach odôvodnenia tvrdenia o údajných Haščákových zámeroch, ekonomických a iných motiváciách, ktoré očividne zo žiadnych dôkazov nevyplývajú, prinajmenšom nič také obvinenie neuvádza.

Inak povedané, podľa vyšetrovateľky „Haščák má zámer, Haščák ovplyvňuje, Haščák chce, Haščákovi záleží“. Lenže nevedno, čo tieto domnienky opodstatňuje. V iných, mediálne známych obvineniach si aspoň prečítame, ktorý kajúcnik – hoci aj len ako prst osamotený – potvrdzuje motivácie, zámery, či skryté vzťahy obvinených, lebo vraj bol pri tom, či aspoň načúval. V kauze Gorila je však „svedkom“ týchto domnienok iba …. vyšetrovateľka!

A tak sa dozvedáme rôzne bizarné tvrdenia o privatizácii Slovenských elektrární, o predaji PPC, či o vyjednávaní o zmluvných vzťahoch Slovalca, pri ktorých sa aj externý pozorovateľ na pozícii končiaceho eléva ekonomickej prílohy celoštátneho média bude len a len chytať za hlavu.

Lebo text obvinenia akurát ukazuje, že autor tohto kompilátu (zlomové línie medzi kompilovanými časťami sa dajú zistiť nielen na základe odlišného riadkovania) tým transakciám, ktoré sa pokúša trestnoprávne interpretovať, vôbec ale vôbec nerozumie.

 

E: Zločinecká skupina sui generis

 

Každý, kto si prečítal obvinenie, či obžalobu podľa § 296 Tr. zák., môže potvrdiť, že zločinecká skupina akosi nemôže existovať bez zločinu. A tiež že je už úplne nepredstaviteľné, aby bola zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny obvinená údajná hlava tejto skupiny bez toho, aby bola paralelne obvinená čo len z jedného zločinu, ktorý je podstatou činnosti danej skupiny, pre ktorý táto skupina bola založená a existovala.

J. Haščák je pritom obvinený popri trestnom čine podľa § 296 Tr. zák. (zločinecká skupina) iba z legalizácie príjmov z trestnej činnosti. A to hoci podstata zločineckej skupiny bola v uznesení o začatí trestného stíhania a je aj v obvinení opísaná tak, že táto skupina mala páchať korupciu a iné ekonomické trestné činy. Z korupcie, o ktorej sa v odôvodnení veselo hovorí, kto komu čo dával, pritom nie je obvinený zo 7 obvinených nikto! Akosi si tu odôvodnenie a výrok uznesenia odporujú. No a z tzv. zdrojovej kriminality sú obvinené výlučne iné osoby ako „hlava skupiny“ J. Haščák.

Aby bolo jasné, podstatou činnosti tejto zločineckej skupiny má byť nie pranie špinavých peňazí, ale mnohonásobná, sofistikovaná ekonomická trestná činnosť, ktorú mal Haščák zosnovať a riadiť. A táto (zdrojová trestná činnosť) mala byť zdrojom príjmov, ktoré až následne mali byť legalizované. Takže je nepredstaviteľné, aby bolo vážne mienené obvinenie hlavy zločineckej skupiny zo zločineckého sprisahania za účelom ekonomickej kriminality, ak ho vyšetrovateľ ani po 11 rokoch nevie obviniť – či už ako páchateľa alebo účastníka – ani z jedného zdrojového ekonomického trestného činu!!!

To sa nedá už ani nejako vecne kritizovať, nad tým len rozum stojí, že je to vôbec – dokonca na elitnej NAKA – možné. Ale zrejme práve preto to možné je.

 

F: Koniec vyplakávacích naratívov: procesný happy-end?

 

Ešte skôr, ako som sa včera stihol začítať do obvinenia, ma už služba sme.sk upozornila na ich mienkotvornú novinku  pod názvom „Čelili Kováčikovi, Gašparovi aj Žilinkovi. Prečo tím Gorila na obvinení pracoval desať rokov“ (s podnadpisom „Dôkazy videli, ale nedostali sa k nim“.). Autor síce nespomenul 8 sudcov sťažnostného a dovolacieho senátu vo veci väzby J. Haščáka, lebo aj im, totiž ich názoru na nedôvodnosť prvého obvinenia J. Haščáka – tím Gorila „čelil“, ale to už je najskôr vecou zadania, ktorému „čelil“ on pri písaní článku.

Vo svetle tohto vyplakávacieho naratívu – že usilovní vyšetrovatelia sa snažili, ale nadriadení im hádzali polená pod nohy a dôkazy im dokonca niekto zamkol pred nosom – pôsobí toto druhé obvinenie osviežujúco. Odvážna vyšetrovateľka sa totiž nebojí vznášať obvinenia za dôkazného stavu, ktorý tu musel byť už 4 – 6 – 8 – 10 rokov a dôkazy jej odrazu stačia. A nepatria k nim žiadne novo „odomknuté“ dôkazy, aspoň obsah obvinenia tomu nenasvedčuje.

A teraz by malo nasledovať to, čo klient roky žiadal: účasť na výsluchoch desiatok  a možno aj stovky kontradiktórne prepočúvaných svedkov, odborné expertízy k údajným výškam škody, vyjadrenia k výhodnosti transakcií, ktoré mali byť podľa obvinenia nevýhodné. A už klientove podania nebudú klásť vyšetrovatelia na spodok „kôpky“, ako svojho času verejne zažartoval bývalý šéf tímu Gorila.

Ale bude naozaj nasledovať takýto procesný happy—end?

V jednom konaní, ktorého sa dotýka aj toto obvinenie, totiž už 4 roky elitná gorilia vyšetrovateľka čaká na znalecký posudok a čaká a čaká. A medzitým jej zomrel obvinený, krátko potom, ako sa zúčastnila na procesne úspešnej a striktne zákonnej razii v Digital parku II. Budú podobným tempom znalci ustanovení vyšetrovateľom posudzovať aj výhodnosť alebo nevýhodnosť desiatky transakcií, uvedených v obvinení, čiže boriť sa s desaťkrát ťažšou úlohou? A koľko budeme na to čakať, 10, 20, 30 rokov?

A budú OČTK kontradiktórne prepočúvať desiatky svedkov podobnou rýchlosťou ako v kauze „nahrávky“, keď v novo obvinenej veci ich majú povedzme desaťkrát viacej, pričom v kauze „nahrávok“ im to trvalo mesiace?

A ako čeliť rôznym hmlistým tvrdeniam o tom, čo všetko Haščák zamýšľal, plánoval, koho ovplyvňoval, keď z obvinenia ani nevyplýva, o čo sa tieto dohady opierajú? Budeme múdrejší po nazretí do procesného spisu, ktorý má zrejme státisíce, ak nie milión stránok?

Obvinený sa má právo brániť, ale musí vedieť, čo mu je kladené za vinu a o aké dôkazy sa to opiera. Žiaľ, z obvinenia nie je veľmi zrejmé, čomu sa má klient brániť, keďže je plné dohadov a hypotéz a podobá sa skôr zdĺhavému realizačnému návrhu než vážne mienenému obvineniu.

 

G: O hrdosti na obvinenie a nezaujatej vyšetrovateľke

 

V ostatnej dobe to máme na Slovensku takto: nie je dôležité, či je niekto obvinený, ale kto ho obvinil.

Ak vás totiž obviní dobrý vyšetrovateľ, je s vami zle. Ak ale nehodný, inkriminuje to skôr jeho než dobrého obvineného. Dobrý obvinený nestráca dôveru nadriadených, hoci údajne chcel podľa legálneho odposluchu dajaké auto podpáliť horľavou látkou z kanistra, či inštalovať pod takéto auto GPS, aby ho mohol nelegálne sledovať.

Z tohto hľadiska nevedno, ako si s obvinením klienta poradiť. Niečo napovedá slovník, ktorým autorka aktuálneho obvinenia častuje obvineného a jeho obhajcov v dokumentoch v predošlej trestnej veci „kupovania nahrávok“, napr. vo vyjadrení k jeho návrhu podľa § 363 Tr. por., či v  uznesení o prerušení stíhania.

Z týchto dokumentov žánru úradného sa totiž dozvedáme, že

• obhajoba má „krvavé oči“,
• nasadzuje OČTK „osliu hlavu“,
• že len „svedkovia obhajoby sú vždy nespochybniteľnými, čistými osobami s nepokriveným morálnym kreditom a jedine oni chcú a vypovedajú čistú pravdu, i keď pri týchto procesoch nikdy neboli …“ (istí vyšetrovatelia sa totiž bez rizika sankcie pri istých obvinených môžu takto paušálne vysmievať dôkazným návrhom ich obhajcov),
• že aj obhajoba je len takou „univerzálnou obhajobou“, keď tvrdí, že istý Makó je „univerzálny svedok“ (nič také pritom o pánovi Makóovi obhajoba netvrdila),
• že obhajoba na vyšetrovateľku v každom podaní „útočí“ a nastavuje jej „nášľapné míny“, ktorými ju zasypáva tak, že nie je možné viesť „riadne vyšetrovanie“.

Prieťahy v predmetnom konaní pritom konštatoval aj ústavný súd (IV. ÚS 219/2022): „Sťažovateľ (…) zaslal vyšetrovateľke 5. januára 2021 žiadosť o zefektívnenie svojho styku s maloletými synmi, na ktorú vyšetrovateľka nereagovala, následne 22. februára 2021 sťažovateľ zaslal vyšetrovateľke druhú žiadosť o bezodkladné zabezpečenie doručenia svojej korešpondencie aj vzhľadom na prepustenie z väzby (…) Ani na túto žiadosť vyšetrovateľka nereagovala. Sťažovateľ následne zaslal vyšetrovateľke 24. marca 2021 tretiu opakovanú žiadosť a keď vyšetrovateľka nereagovala …“ (atď., prieťahy pokračujú ďalej).

Komunikácia s vyšetrovateľkou – podľa názoru obhajoby nedôstojná, čo korunovali jej vyjadrenia v nejednom úradnom dokumente – bude iste tou správnou zárukou nestranného vedenia prípadu, v ktorom aktuálne vznáša obvinenie. Môžeme pritom poľahky preukázať, že v žiadnom prípade sme jej na tieto insinuácie nedali podnet.

Začalo to napokon už jej podnetmi na disciplinárne stíhanie obhajcov, o ktorých písali médiá skôr, než boli doručené advokátskej komore (tá ich ako nepodložené odmietla). Vyšetrovateľke sa vtedy znepáčilo vystupovanie advokátov pri prehliadke v DPII. Tej prehliadke, ktorej predchádzal nedôstojný a neprimeraný zásah kukláčov, ktorý vyšetrovateľka zorganizovala a mu aj velila. A o ktorom zásahu takmer isto vedenie policajného zboru vopred nevedelo, hoci toto vedenie tento zásah vraj na jej žiadosť vopred povolilo. Na jej žiadosť obsahujúcu inú spisovú značku, iné meno vyšetrovateľa, a iné trestné činy, ako vyšetrovala (niekto tomu hovorí mimikry, niekto „pisárska chyba“). A o ktorom zásahu sa nezachoval záznam, prečo sa šikanovali prítomní zamestnanci a hrozilo sa im namierenými samopalmi, hoci záznam s takýmto zhodnotením vyhotovený byť mal.

 

H: Záver

 

Niekedy teda obvinenie inkriminuje toho, kto ho vznáša, a nie toho, voči komu smeruje.

A niekedy obvinenie po 11 rokoch vyšetrovania nie je novým začiatkom kauzy, ale začiatkom jej konca, keďže konfrontácii s obhajobou a jej argumentami sa OČTK jednoducho nemôžu vyhýbať donekonečna.