V zmysle ust. § 199 ods. 3 veta prvá Trestného poriadku musí uznesenie o začatí trestného stíhania „obsahovať opis skutku s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za akých k nemu došlo, o aký trestný čin v tomto skutku ide, a to jeho zákonným pomenovaním a uvedením príslušného ustanovenia Trestného zákona.“. Skutok musí byť v uznesení o začatí trestného stíhania vyjadrený tak, aby bol jedinečný, teda aby nemohol byť zameniteľný s iným skutkom. Zároveň skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie, musí byť popísaný tak, aby zodpovedal príslušným znakom skutkovej podstaty trestného činu. Pokiaľ tomu tak nie je, trestnému stíhaniu chýba jeho predmet a teda niet skutku, o ktorom by bolo možné konať a rozhodovať. Z priloženej analýzy vyplýva, že skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie vo veci zločineckej skupiny, nie je vymedzený riadne, trestnému stíhaniu chýba jeho predmet, a preto aj z týchto dôvodov je predmetné trestné stíhanie nezákonné.
Nezákonnosť uznesenia o začatí TS vo veci zločineckej skupiny
Prebiehajúce trestné stíhanie pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny je nezákonné nielen z dôvodu, že je založené na “spise“, t.j. nezákonnom a neprípustnom dôkaze, ale aj z dôvodu, že opis skutku tak, ako je uvedený v Správe o aktuálnom stave šetrenia kauzy Gorila z júla 2012 (ďalej len „Správa“), obsahuje všeobecné, neurčité pojmy (určenie času) ako aj nepresné údaje (štátny podnik), pričom však základné, zákonom požadované znaky zločineckej skupiny v ňom chýbajú (miesto činov, určenie členov, štruktúrovanosť a koordinovanosť členov zločineckej skupiny). Preto sa domnievame, že skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie, nie je vymedzený riadne, trestnému stíhaniu chýba jeho predmet a trestné stíhanie vo veci zločineckej skupiny je aj z týchto dôvodov nezákonné.