Na dnešné vyhlásenie rozsudku ESĽP vo veci pána Haščáka a na vyjadrenie právneho zástupcu sťažovateľa k nemu reagoval aj Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), k čomu si dovoľujeme uviesť niekoľko poznámok.

V prvom rade ÚŠP zavádza svojím tvrdením o tom, že „ESĽP nijakým spôsobom nespochybnil použiteľnosť zvukových nahrávok, ktoré boli zaistené v trestnej veci obžalovaného M. K. a spol.“. Toto tvrdenie vyvoláva totiž dojem, že v zmysle rozsudku ESĽP sú nahrávky Gorily použiteľné ako dôkaz. Nič také však z rozsudku ESĽP vyvodiť nemožno.

K použiteľnosti zaistených nahrávok, ani nahrávok Gorila ESĽP nezaujal explicitný postoj, pretože pred ESĽP sa otázka dôkaznej použiteľnosti týchto nahrávok priamo neposudzovala.

Nepriamo však z rozsudku ESĽP samozrejme vyplýva, že dôkazná použiteľnosť nahrávok Gorila neprichádza do úvahy (ak teda čitateľ rozsudok číta s porozumením, ako aj v kontexte s našou zákonnou úpravou).

V prvom rade, ESĽP vzal na vedomie vyjadrenie ústavného súdu z roku 2015 o tom, že materiály získané v rámci akcie Gorila sú buď zničené alebo nie sú použiteľné na žiadne právne relevantné účely, vrátane dokazovania (§§ 35 a 36 rozsudku ESĽP). Táto otázka teda ani nemohla byť v konaní pred ESĽP predmetom akéhokoľvek sporu so Slovenskou republikou, nakoľko slovenská vláda tieto závery ústavného súdu pred ESĽP nespochybňovala, naopak na ne poukazovala! Už len tento elementárny fakt podtrhuje absurdnosť dnešného vyjadrenia ÚŠP.

Po druhé, aj ESĽP rovnako konštatoval, že existencia materiálov z akcie Gorila je v rozpore s Dohovorom, a preto tieto materiály musia byť zničené. Rečou „malej násobilky“: nejde len o konštatovanie zásahu do práva na súkromie, ale aj povinnosti všetky materiály z odpočúvaní zničiť!!! Elementárna logika pritom hovorí, že ak musí byť niečo zničené, tak to nemôže byť použité inak (napr. na účel dokazovania). Navyše tieto závery vyplývajú jasne aj z našej zákonnej úpravy (§ 7 ods. 3 zákona o ochrane súkromia pred odpočúvaním).

ESĽP uvedené zosumarizoval aj v tlačovej správe, keď uviedol, že „ (…) tam, kde pretrvávajúca existencia napadnutých materiálov sama o sebe zakladá porušenie práv sťažovateľa, náprava z hľadiska Dohovoru musí byť v princípe schopná viesť k zničeniu týchto materiálov. Náprava ponúknutá vládou, najmä žaloba na ochranu osobnosti, takou efektívnou nápravou nie je.“

Napokon poukazujeme na skutočnosť, že hoci ÚŠP reaguje na rozsudok týkajúci sa nahrávok „Gorila“, na jeho základe zdanlivo paradoxne argumentuje, že tzv. nahrávky z „Kočnerovej vily“ (vec M.K. a spol.)  môžu byť aj naďalej dôkazne použiteľné. Táto „sémantická hra“ je však možná len vďaka tomu, že ÚŠP zjavne pracuje s verziou, že nahrávky z „Kočnerovej vily“ sú nahrávkami zo spravodajskej akcie Gorila.

V tejto súvislosti chceme upriamiť pozornosť na fakt, že aj na základe oficiálnych vyjadrení slovenskej vlády ESĽP uzavrel, že právny a faktický stav nahrávok zaistených u Mariána Kočnera je nejednoznačný; lapidárne povedané, nemožno ich jednoznačne stotožniť s výsledkom spravodajskej akcie Gorila.

Nemôže však potom na jednej strane Slovensko európskemu súdu hovoriť o nejasnosti statusu „nahrávok, ktoré boli zaistené v trestnej veci obžalovaného M. K. a spol.“ a naopak špeciálna prokuratúra verejnosti de facto komunikovať, že tieto nahrávky sú nahrávkami zo spravodajskej akcie Gorila.

* * *

Pre úplnosť uvádzame, že v septembri 2021 sa ÚŠP v tzv. analýze trestnej veci J. Haščáka podobne zavádzajúcim spôsobom zaoberal aj dopadmi rozhodnutia ESĽP vo veci „Varga“ na túto trestnú vec.

Keď sme potom v reakcii na tzv. „analýzu ÚŠP“ poskytli na druhý deň médiám cca dve strany protiargumentov (stanovisko z 8.9.2021 nájdete v prílohe na konci tohto článku), ÚŠP to nebránilo  zverejniť nasledovnú reakciu:

„ … namiesto vecnej argumentácie k právnym názorom, ktoré uvedená analýza obsahuje, sa obhajcovia Jaroslava Haščáka rozhodli pre ďalší osobný útok na špeciálneho prokurátora” … „Analýza ÚŠP uvádza podrobný rozbor judikatúry Najvyššieho súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), ktorej presvedčivosť obhajoba Haščáka zrejme nevie spochybniť.” (https://www.topky.sk/cl/10/2179881/Urad-specialnej-prokuratury-vyslovil-polutovanie-nad-reakciou-obhajcov-Jaroslava-Hascaka).

Ktokoľvek sa pritom –  z druhej časti priloženého stanoviska z 8.9.2021 – môže presvedčiť o opaku, t.j. že sme na analýzu vecne reagovali a  jasne sme vysvetlili, v čom je odlišnosť prípadu J. Haščáka od ním popisovaných prípadov a prečo v prípade J. Haščáka ÚŠP zavádza.

Vo svetle tejto minuloročnej skúsenosti a po prečítaní aktuálneho stanoviska ÚŠP k prípadu Haščák sa teda zdá, že spôsob komunikácie tejto témy si ÚŠP zachováva aj dnes, keďže – vypožičajúc si jeho slová – presvedčivosť  našej argumentácie podporenej aj dvoma rozhodnutiami ESĽP v kauze „Gorila“ nevie spochybniť.

Vyslovujeme nad takýmto zavádzajúcim a najmä nezdržanlivým spôsobom komunikácie procesného orgánu, ktorým ÚŠP nepochybne je, poľutovanie.