Vo vyšetrovacom spise k trestnej veci Gorila sa nachádza list vyšetrovateľky M. Babacsovej zo dňa 29.2.2024 adresovaný prokurátorovi A. Feníkovi, ktorý odhaľuje zákulisie skutočného postoja orgánov činných v trestnom konaní, vedenia NAKA a bývalého ÚŠP ku kauze Gorila.

Po procesnom fiasku aké utrpela M. Babacsová v kauze Arpáš (trestné stíhanie v súvislosti s údajným obchodovaním s nahrávkami, pozn.) v priebehu roku 2021, pôsobilo vznesenie obvinenia v kauze Gorila začiatkom decembra 2022 ako blesk z jasného neba. Prekvapenie sa znásobilo, keď obhajcovia po nazretí do spisu zistili, že obvinenie sa opiera  o dokazovanie vykonané v prvých rokoch vedenia trestného stíhania (t. j. pred viac než desiatimi rokmi), a že toto následne dlhé roky stagnovalo. Potom sa prirodzene natískala otázka, čo sa v kauze zmenilo v takej miere, že by to odôvodnilo obvinenie práve v tej dobe. Odôvodnenie obvinenia na to odpoveď nedávalo a túto obhajcovia nenašli ani v spise. Inými slovami, na obvinenie nemali OČTK žiadne dôkazy.

To napokon v minulosti verejne potvrdili aj bývalí vedúci tímu M. Gajdoš[1] a L. Kyselica[2], keď obaja uviedli, že za ich pôsobenia v tíme to na obvinenie nebolo. Do spisu sa pritom za posledné roky nepodarilo zabezpečiť žiadny nový kľúčový dôkaz. Tieto zásadné nedostatky obvinenia spolu s ďalšími procesnými chybami OČTK obhajcovia obvinených namietali v sťažnostiach. Ako je verejne známe, o týchto sťažnostiach rozhodol prokurátor A. Feník dňa 12.2.2024 (s odstupom viac ako jedného roka od obvinenia). Obvinenie zrušil z procesného dôvodu (prerušenie výkonu funkcie M. Babacsovej počas výkonu plateného mandátu poslankyne obecného zastupiteľstva), o ktorom mali OČTK vedomosť už od 6. decembra 2022. A. Feník sa týmto postupom len vyhol odpovedi na všetky podstatné vecné námietky obvinených voči obvineniu. Zásadné otázky o opodstatnenosti trestného stíhania Gorila tak opäť ostali nezodpovedané.

 

List z 29.2.2024

Odpovede na otázku o skutočnom postoji OČTK a vedenia polície a ÚŠP ku kauze Gorila ponúkol práve spomínaný list M. Babacsovej z 29.2.2024. V ňom táto odhodlaná vyšetrovateľka uviedla aj svoj pohľad na vyšetrovanie Gorily, jeho zákulisie a problémy. Dôvod prečo považovala za potrebné svoj pohľad na vyšetrovanie Gorily poskytnúť zhrnula M. Babacsová do tejto vety: „Je nemysliteľné, aby všetka zodpovednosť padla len na moju hlavu, keďže som dlhodobo poukazovala na neriešený stav“.

Babacsová nastúpila na miesto vedúcej tímu Gorila v decembri 2019 po odchode L. Kyselicu do civilu. Vtedajšiemu novému šéfovi NAKA B. Zurianovi trvalo niekoľko mesiacov, kým pozíciu obsadil. V januári 2023 to B. Zurian spätne komentoval takto: „O túto pozíciu nemal záujem nikto z vytypovaných policajtov. Spoločne so zástupcami sme preto hľadali medzi príslušníkmi, ktorí mali skúsenosti s objasňovaním ekonomickej, respektíve korupčnej kriminality. Jediná pani Babacsová súhlasila, pričom s úsmevom dodala, že najhoršie môže dopadnúť ako veliteľka mestskej polície v Bratislave“.[3]

Z listu M. Babacsovej sme sa konečne dozvedeli, ako to vlastne s vyšetrovaním Gorily v skutočnosti je a že teda:

• Vedenie polície a NAKA kauze Gorila neverilo. Ľ. Daňko a aj Š. Hamran považovali personálne posilnenie tímu Gorila za zbytočné a za neefektívne alokovanie ľudských zdrojov na nezmyselné vyšetrovanie. Ľ. Daňko sa mal vyjadriť, že „kvôli tak starej veci neoslabí oddelenie“. M. Babacsová v liste ďalej tvrdí, že od bývalého vyšetrovateľa M. Gajdoša mal Ľ. Daňko informáciu, že sa táto vec nedá vyšetriť a aj z toho dôvodu nepovažuje za potrebné tím posilniť. Daňkov názor napokon zdieľal aj Š. Hamran. Ľ. Daňko mal zároveň vyšetrovateľke navrhnúť, aby predmetnú vec prerušila alebo zastavila s odôvodnením, že ide o starú vec.
• Kontrolný orgán špecializovaného tímu František Vojtuš, v tom čase zástupca riaditeľa odboru Bratislava J. Čurillu, podľa M. Babacsovej zaujal k tejto trestnej veci nasledovné stanovisko: „Kontrolný orgán vo svojich záznamoch, sa okrem iného oboznamoval so zabezpečenými dôkazmi, hodnotil doposiaľ vykonané dokazovanie, vykonal vyhodnotenie ITP v akcii s názvom Francúz I a Francúz II, kde napríklad skonštatoval, že ITP neobsahujú žiadne relevantné skutočnosti (podľa jeho vyjadrenia sa bavia podozrivé osoby „o vešaní prádla a nakupovaní“). Ďalej konštatuje prieťahy a nečinnosť, ktorú dozoroví prokurátori nikdy na mojej strane nekonštatovali (subjektívne zavinenie na mojej strane). Vytýka mi ako vedúcej tímu, že som nevykonávala kontrolnú činnosť voči sebe, t.j. veciam, ktoré som mala a mám pridelené. Vo veci vedenej pod ČVS: PPZ-343/NKA-BA2-2019 tzv. Slovalco, napríklad konštatoval, že predmetná trestná vec nemala byť ani začatá, že nejde o trestný čin.“
• Ani vedenie ÚŠP podľa M. Babacsovej väčšiu iniciatívu neprejavilo. V liste sú popísané viaceré stretnutia vedenia NAKA, s členmi tímu, ako aj s prokurátormi ÚŠP. Ľ. Daňko mal M. Babacsovú informovať, že otázku zrušenie špecializovaného tímu rieši poza jej chrbát s vedením ÚŠP. Dňa 21.9.2022 sa uskutočnilo spoločné pracovné stretnutie členov tímu, prokurátorov ÚŠP vrátane D. Lipšica a vedenia NAKA (Daňko, Chudý, Čurilla, Vojtuš), na ktorom mala prebehnúť komunikácia k trestným veciam z kauzy Gorila. Výsledkom stretnutia síce mala byť požiadavka D. Lipšica a prokurátorov ÚŠP na posilnenie tímu, no vedenie NAKA jej v konečnom dôsledku nevyhovelo a ÚŠP zjavne túto požiadavku aktívne nepresadzovalo.
• V liste M. Babacsová popisuje aj stretnutie 30.6.2022, na ktorom jej mal byť zo strany riaditeľa NAKA Ľ. Daňka daný pokyn na predloženie pracovnej verzie uznesenia o vznesení obvinenia v Gorile, voči čomu sa ona dôrazne ohradila.
• Posledné stretnutie bývalého vedenia NAKA (Vojtuš, Čurilla, Daňko) s ÚŠP ku kauze Gorila sa malo uskutočniť 24.10.2023. Jeho obsah však nepoznáme, keďže M. Babacsovú na neho nepozvali, pričom ako dôvod v liste uvádza, že „vedenie NAKA s mojou účasťou na tomto pracovnom stretnutí nesúhlasilo.“.
• M. Babacsová napokon vyjadruje nepochopenie aj nad pasivitou ÚŠP v tejto kauze, pričom to v liste nechápavo porovnáva s aktívnym prístupom ÚŠP v iných kauzách: „Paradoxne vyznievalo tvrdenie zo strany špeciálnej prokuratúry v duchu, že nemá vplyv na personálne otázky. Z formálneho hľadiska je toto tvrdenie pravdivé, je však v rozpore s kreovaním iných pracovných skupín a tímov, nakoľko podľa mne dostupných informácií sa na kreovaní napr. pracovnej skupiny „Očistec“ podieľala spoločným konaním prokuratúra ÚŠP Pezinok spolu s vedením NAKA a policajným prezidentom, pričom si priamo vyberala ľudí do tejto skupiny. Taktiež bola vytvorená pracovná skupina „Rezervy“ bez toho, aby o to realizujúca vyšetrovateľka požiadala, taktiež napríklad na trestnú vec „Súmrak“ boli určení traja vyšetrovatelia (v rámci dokazovania bolo potrebné zabezpečiť „iba“ výsluchy svedkov), taktiež z iniciatívy vedenia NAKA a policajného prezidenta PZ.“

Čo z toho vyplýva? Predovšetkým ide o prejav skutočného a pred verejnosťou až doteraz skrytého nezáujmu vedenia Policajného zboru v zložení Š. Hamran a elitní vyšetrovatelia Ľ. Daňko, M. Chudý, J. Čurilla a F. Vojtuš, ako aj ÚŠP o kauzu Gorilu.

Tento nezáujem bol zrejmý aj z toho, že napríklad v prípade ÚŠP kauza Gorila a jednotlivé trestné stíhania v rámci nej už počas Lipšicovho úradovania takmer pravidelne menili dozorových prokurátorov, a to spravidla po príchode nových prokurátorov na úrad. Tak sa tieto veci dostali od O. Repu cez D. Mikuláša s M. Harkabusom až k A. Feníkovi, ktorý bol dokonca na ÚŠP iba dočasne pridelený.

A tu sa možno oprávnene pýtať, aký bol skutočný postoj vedenia ÚŠP k tejto „profilovej“ kauze, keď také rozsiahle spisy dostal na stôl prokurátor, ktorý mal v úrade pôsobiť len dočasne. Nebolo to aj preto, že nikto iný z ÚŠP túto kauzu dozorovať jednoducho nechcel? Vyzerá to, že rovnako na polícií ani na ÚŠP nebol o dozor v kauze Gorila boj.

Je zrejmé, že dôvod tohto nezáujmu nespočíva v nezáujme ÚŠP na vyšetrovaní trestnej činnosti. Práve naopak, opísané okolnosti veci a predovšetkým obsah spisu ku kauze Gorila zhodne ukazujú skôr na to, že všetci zainteresovaní si boli vedomí toho, že táto trestná vec nikam nevedie. Tak prečo tomu venovať ďalšie úsilie a cenné ľudské zdroje? Preto nebolo zo strany vedenia NAKA a PZ na opakované požiadavky M. Babacsovej na personálne posilnenie tímu reagované. A preto bola údajná profilová kauza Gorila daná do dozoru dočasne pridelenému prokurátorovi. Akurát už nikto z nich nebol ochotný to priznať a vyvodiť z toho zodpovedajúce procesné dôsledky.

V tomto postoji sa tiež javí možná motivácia M. Babacsovej pre vznesenie obvinení koncom roka 2022. Jedným z možností obrany, pred priznaním si nevyhnutného v súlade s postojom vedenia NAKA a ÚŠP v tejto situácii, je aj kamikadze krok v zmysle, obhájenia jej vlastnej existencie, t.j, vyhodím obvinenie, vykážem tak činnosť a uvidím, čo ďalej.

A presne tak sa z tejto kauzy stalo prebaľované kurča. Nikto ho v skutočnosti nechce, lebo sa nedá jesť, no napriek tomu sa ho všetci boja vyhodiť do koša.

 

Postoj A. Feníka, prokurátora ÚŠP

Z pohľadu M. Babacsovej o riadne vyšetrenie kauzy nemala úprimný záujem ani ÚŠP. Zároveň sa zdá, že ÚŠP a prokurátor A. Feník aktívne hľadali cestu, ako sa tejto kauzy zbaviť a ideálne bez toho, aby zaujali vecné stanovisko ku všetkým námietkam obvinených a ich obhajcov. Ukazuje sa, že argument o prerušení výkonu funkcie policajta M. Babacsovej a spoločenské udalosti im poskytli ideálnu únikovú cestu.

Alexander Feník totižto:

• Argument o prerušení výkonu funkcie policajta kvôli súbehu s výkonom platenej funkcie poslanca podľa vlastných a naviac aj verejných vyjadrení objavil na stole až na jeseň 2023, hoci OČTK ho mali k dispozícii najneskôr od 6. decembra 2022. Pôvodné obvinenie tak zrušil bez toho, aby sa vysporiadal s ostatnými vecnými námietkami obhajoby a M. Babacsovej pokynom z 13.2.2024 uložil, aby vo veci ďalej konala, pričom sám verejne avizoval, že splnenie pokynu predpokladá v horizonte niekoľko týždňov.
• Už pri pokyne zo dňa 27.2.2024 zisťuje, kedy M. Babacsová splní jeho obsiahly pokyn z 13.2.2024, pričom pôvodne jej na vyjadrenie určuje lehotu do 5.3.2024.
• S vedomím, že (i) ústavný súd rozhodnutím zo dňa 28.2.2024 nepozastavil účinnosť novely Trestného poriadku k zrušeniu ÚŠP, že (ii) M. Babacsová splnenie jeho pokynu podľa jej vyjadrenia z 29.2.2024 (doručené na ÚŠP 6.3.2024) do zrušenia ÚŠP nestihne a že (iii) ak by obvinenie vydal sám, o sťažnosti voči nemu bude s najväčšou pravdepodobnosťou rozhodovať generálny prokurátor, pristupuje pár dní po doručení vyjadrenia M. Babacsovej prvýkrát vo svojej kariére prokurátora ku vzneseniu obvinenia. Aj samotné takmer 150 stranové obvinenie zo dňa 12.3.2024 potvrdzuje, že sa A. Feník poponáhľal. Jeho odôvodnenie je totiž z drvivej väčšiny len kompilátom už existujúcich textov, a to najmä odôvodnenia pôvodného obvinenia a obsahu jeho pokynu z 13.2.2024.
• Paradoxné je tiež to, že hoci A. Feník M. Babacsovej pokynom z 13.2.2024 uložil pred samotným rozhodnutím vykonanie viacerých úkonov, sám to už zrazu pred blížiacim sa koncom ÚŠP nepovažoval za potrebné a obvinenie vzniesol aj bez ich vykonania.

Nevzniklo tak obvinenie, aké mala vyšetrovateľka M. Babacsová podľa A. Feníka pripravovať niekoľko týždňov, ale paškvil, ktorý vytvoril sám A. Feník za šesť dní, aby to skrátka pred zrušením ÚŠP stihol.

Po vyše roku prieťahov teda ÚŠP fakticky vrátil vec „novým“ obvinením na jej začiatok, aby  vykázal na záver svojej existencie činnosť, hoci v skutočnosti vykázal nečinnosť.

Dalo by sa povedať, že aj v tomto prípade platí, že príležitosť robí zlodeja. A. Feník jednoducho zbadal cestu ako z tejto kauzy relatívne bezbolestne von a s radosťou ju aj za cenu nezákonného účelového a alibistického postupu využil.

V tejto súvislosti je tiež zaujímavé, že samotná M. Babacsová niektoré aspekty postupu A. Feníka a ÚŠP (konkrétne ide o odňatie niektorých z trestných stíhaní M. Babacsovej a ich prikázanie inému vyšetrovateľovi) považuje za sabotáž vyšetrovania: „Odňatie trestnej veci a prikázanie inému vyšetrovateľovi bez znalosti celkového kontextu veci tzv. kauzy Gorila (personálnych a majetkových prepojení) vnímam ako nehospodárne, neefektívne a neviem si to vysvetliť inak ako „sabotáž“ doposiaľ vykonaného dokazovania kauzy Gorila.“

 

Čo ďalej

List M. Babacsovej verejnosti prezradil to, čo všetci zainteresovaní vedeli už dávno. Že kauza Gorila dávno nie je skutočnou trestnou kauzou, ale len marketingovým nástrojom Daniela Lipšica a iných.

Kauza Gorila tak prežíva aj v dôsledku alibistického prístupu OČTK v rôznych obaloch už dvanásty rok. Nič však netrvá večne a aj kauza Gorila sa bude musieť raz skončiť. A tak sa stále čaká na toho, kto konečne naberie odvahu na jediné zákonné rozhodnutie, ktoré v tejto kauze prichádza do úvahy a ktoré by znamenalo jej definitívny koniec.

 

---

[1] https://dennikn.sk/653316/kauza-gorila-vysetrovatel-gajdos-rozhovor/

[2] https://domov.sme.sk/c/22221902/kauza-gorila-rozhovor-lukas-kyselica.html

[3] https://hnonline.sk/slovensko/96132961-zurian-ku-kauze-gorila-pri-vybere-vysetrovatelky-som-nezlyhal-to-ze-je-obecna-poslankyna-nam-zamlcala