Gorila podľa Mitríka II. – Keď sa pomýli, aj pravdu povie
Mitrík jednoducho nemá zásadný dôvod o Gorile klamať, nanajvýš sa občas mýli. Do služby totiž nastúpil v čase, keď boli nahrávky Gorily už skartované a spravodajský spis uložený v archíve, kam nemohol – ako priznáva – nahliadnuť ani on sám. Mohol byť ako mnohí funkcionári alibista, ale on sa ako slušný riaditeľ snažil konanie služby aj v období pred jeho nástupom do funkcie hájiť.
Dobre, podľa časti médií sa mal dopustiť smrteľného hriechu tým, že nezbavil na jeseň 2010 P. Holúbeka mlčanlivosti. A to teda má nahlodávať jeho dôveryhodnosť. Lenže ani o tom vlastne fakticky nerozhodol Mitrík, ale skôr orgány „kontinuity“ SIS, ktoré to Mitríkovi právne aj vecne zdôvodnili. Mimochodom, neskôr, v roku 2012, ho už špecializovaný tím o zbavenie mlčanlivosti Holúbeka nepožiadal (???). A premiérka aj minister vnútra držali až do januára 2012 bobríka mlčanlivosti, hoci o nezbavení mlčanlivosti Holúbeka veľmi dobre vedeli. V tom mal Frešo pravdu(1), keď pred 2 rokmi hovoril, že ak bol Mitríkov postup (v r. 2010) nesprávny, mali ho už vtedy „riešiť“. Keďže tak neurobili, mohol sa Mitrík úplne oprávnene začiatkom roku 2012 cítiť ako obetný baránok podhodený verejnej mienke.
Mitrík sa mohol úplne oprávnene začiatkom roku 2012 cítiť ako obetný baránok podhodený verejnej mienke.
Je nesporné, že Mitrík sa s dôvodmi nezbavenia mlčanlivosti P.H. v r. 2010 úprimne stotožnil. Okrem právnych dôvodov mal totiž aj ďalšie, ktorým veľmi dobre rozumel. Veď SIS od post-lexovských čias (umocnil to neskôr aj prípad súdených príslušníkov technickej sekcie SIS pre kauzu odposluchu Rusko – Csernák) trpí strachom z dekonšpirácie.
Jednoducho v SIS, ale aj v západných službách sa nie veľmi priaznivo vníma, ak príslušníci SIS defilujú na verejných pojednávaniach pred súdom. Kde sa ako obžalovaní môžu brániť aj uvádzaním utajovaných skutočností vo svoj prospech. Kto bude s takou službou spolupracovať? Zjavne aj preto hovoril Mitrík o „širších súvislostiach“ otázky zbavenia mlčanlivosti P.H.
A k jeho dôveryhodnosti. Je determinovaná predovšetkým tým, čo vedieť mohol. Zásadné informácie o fungovaní služby mal. Ak určité fakty pre nekompetentnosť nepoznal alebo nerozumel ich súvislostiam, je zrejme aj obrázok reality, ktorú popisuje, skreslený.
Som zároveň presvedčený, že Mitrík v kauze Gorila úprimne sledoval verejný záujem, teda aspoň tak, ako mu on rozumel. A z tohto pohľadu verne tlmočil stanoviská a realizoval postoje služby. Nehovoril pôvodne o kauze Gorila veľa, ale keď sa v súvislosti voľbou za riaditeľa NKÚ chtiac-nechtiac pod tlakom médií musel o kauze rozhovoriť, povedal za tie posledné 2 roky asi aj to, čo pôvodne nechcel. A keď sa takto „pomýlil“, mohol povedať aj pravdu.
Mitrík: Spis z internetu? Je to pamflet
Krátko po zverejnení spisu Gorila na internete sa hovorca skupiny Penta o materiáli Gorila vyjadril ako o účelovo zostavenom kompiláte, kde je obsah tzv. rozhovorov dosadzovaný do mediálne známych udalostí s cieľom vyvolať dojem autenticity. Čo k tomu hovorí Mitrík? Zhruba to isté.
Trend 2017: „Keď som prišiel do SIS, z rozprávania som zistil, ako to celé asi bolo a že v byte sa nahrávalo. Potom sa mi dostal do rúk ten pamflet. Pamätníci, ktorí boli v SIS, mi povedali, že niektoré tvrdenia sú v ňom namodelované účelovo.“
HN 2015: „Pohľad na spis Gorila je rôzny. Ten skoncipovala skupina ľudí, ktorá bola mimo tajnej služby. Tento spis teda nie je priamym produktom tajnej služby. Tu je otázka, aký zámer mali ľudia, ktorí tento spis vyhotovili.“
Skrátka, Gorila je zmesou právd, poloprávd a lží, ako povedala už aj bývalá premiérka Radičová. Len ako rozlíšiť pravdu a lož? Lebo – opäť slovami expremiérky – rozlíšenie medzi faktami a spravodajskými hrami nie je jednoduché: „To, že je tam kombinácia právd, poloprávd a lží, o tom dnes už niet pochýb.“
Potom sa mi dostal do rúk ten pamflet. Pamätníci mi povedali, že niektoré tvrdenia sú v ňom namodelované účelovo.
Podľa Mitríka sa vraj ale o to rozlíšenie ktosi pokúšal. Ktovie však na akom základe s tak exaktným výsledkom (v percentách), keď tým podkladom nemohli byť nahrávky: „Existuje analýza na základe jedného počítačového systému, ktorá vraví, že možno 20 až 50 percent z toho prepisu je pravdivých. Zvyšok bolo účelovo dopracovaných.“
Avšak aj bez nahrávok možno o niektorých pasážach spisu povedať, že slová tam uvedené nemohli v tej podobe, či s tým významom odznieť. Rovnako v popisných častiach spisu (mimo tzv. rozhovorov) sú preukázateľné lži. Je teda pravdepodobné, že Mitrík mal o tom viac informácií, preto hovoril o pamflete.
(1) Rádio Expres || 12:00 | Braňo Závodský naživo | 18.05.2015 |