Zverejňujeme odpovede od AK Škubla & Partneri, ktoré posielali redaktorke Denníka N, Monike Tódovej, na jej otázky ku kauze Gorila a jej vyšetrovaniu.

Zverejňujeme odpovede od AK Škubla & Partneri, ktoré posielali redaktorke Denníka N, Monike Tódovej, na jej otázky ku kauze Gorila a jej vyšetrovaniu.

1. Nie ste spokojný s tým ako polícia celú kauzu vyšetruje? Čo konkrétne Vám prekáža?”

Svoje výhrady sme zhrnuli v desiatkach podaní pre OČTK aj iné štátne orgány. Mnohé boli široko medializované, prípadne zverejnené aj nami, či klientom na jeho informačných portáloch. Napokon kauza Gorila to je dnes cca 10 a možno aj viac trestných stíhaní, a naše výhrady sa týkajú najmä jedného z nich, ktoré začalo 9. 1. 2012 (označme ho ako „hlavné”).

Základná výhrada je, že tzv. „hlavné” vyšetrovanie Gorila je vedené nezákonne, pričom nezákonným je už samotné uznesenie o začatí trestného stíhania. A to aj svojim skutkovým podkladom (spis Gorila) aj popisom skutkov v uznesení o jeho začatí. Toto „slovenské” stíhanie začalo na základe politickej objednávky a preto sa na jeho nedostatky nehľadelo. Minulosť však začína špecializovaný tím dobiehať a skôr či neskôr bude musieť toto „hlavné” stíhanie ukončiť. Najmä preto, že konštrukt údajnej zločineckej skupiny, ktoré je „lepidlom” celého tohto „hlavného” stíhania, nemá podľa nášho názoru žiaden procesne prípustný podklad.

Na druhej strane, hoci môžeme mať výhrady aj k „iným” trestným stíhaniam v kauze Gorila (mimo „hlavného”) – ak by sme teda o nich mali bližšie informácie – v zásade nám koncept trestnoprocesného riešenia jednotlivých „transakcií” popisovaných v spise Gorila neprekáža. To je pritom taktika, ktorú zjavne prijal špecializovaný tím podstatne neskôr, ako bol zriadený, pričom takéto jednotlivé stíhania aj zastavuje, akonáhle dorieši konkrétne podozrenie indikované v spise Gorila. Takto ale napr. postupovať v „hlavnom” stíhaní (čiže po „doriešení” zastaviť) nemôže, keďže v ňom ani nie je jasné, čo je predmetom vyšetrovania. Čiastočne tieto otázky rozoberáme aj v blogu „HM INVEST, Aktuality.sk a prebaľované kurčatá po záruke”.

Záverom len skonštatujem, že sa môžeme – hoci s menšími výhradami – stotožniť s hodnotením stíhania v článku Českej pozice “Na Slovensku už zase řádí Gorila. Jako obvykle před volbami…”.

2. Vaša finančná skupina podala podnet na šéfa vyšetrovateľov tímu Gorila, ktorý momentálne vyšetruje policajná inšpekcia. Z akého dôvodu ste tento podnet podali a čoho sa mal podľa Vás pán Gajdoš dopustiť?

V prvom rade si dovolíme si ešte dodať, že zo spôsobu kladenia vašich otázok sa javí ako pravdepodobné, že disponujete informáciami o našich podaniach, ktoré nie sú verejné, priamo od polície, takže Vaša otázka je možno aj zbytočná. Ale odpovieme aspoň nepriamo:

Verejnosti je známa naša kritika spôsobu komunikácie kauzy zo strany vyšetrovacieho tímu, či už verejnými vyjadreniami v minulosti alebo objavovaním sa informácií na verejnosti, ktoré s pravdepodobnosťou hraničiacou istote nemôžu mať pôvod inde ako vo vyšetrovacom spise. Ak sa takýmto spôsobom „vyšetruje”, logicky sa to klientovi nepáči. Nedisponujeme však dôkazmi, len indíciami, takže ani nikoho neobviňujeme, vrátane pána Gajdoša.

K problematickej komunikácii vyšetrovacieho tímu a jeho šéfa sme sa vyjadrili už dávnejšie tu a toto vyjadrenie ostáva v platnosti aj dnes. K vyšetrovateľovi Gajdošovi z neho citujeme nasledovné:

„Vyšetrovanie tzv. kauzy Gorila ani po 3 rokoch neviedlo k vzneseniu obvinenia nášmu klientovi J. Haščákovi, hoci je v tzv. kauze Gorila považovaný za „podozrivého”. J. Haščák aj preto dodnes nemá v tejto veci žiadne procesné práva podľa TP. A to napriek tomu, že materiálne dochádza k zásahu do jeho práv a právom chránených záujmov, ako keby bol obvinený. Vyšetrovateľ tak svojimi nekonkrétnymi a nekorektnými vyjadreniami prispieva k manipulácii verejnej mienky v neprospech tzv. podozrivých osôb za situácie, keď sa tieto osoby proti tomu procesne (podľa TP) nemôžu nijako brániť. Vyjadrujeme nad takýmito metódami „vyšetrovania” pohoršenie.”

3. Približne pred rokom šéf Penty Jaroslav Haščák kontaktoval ministra vnútra Roberta Kaliňáka a poslal mu “upozornenie na neprípustné zasahovanie do trestného konania”. Ministra ste požiadali, aby sa zdržal vyjadrovania ku kauze Gorila. Z akého dôvodu Vám prekáža, ak sa ku kauze Gorila vyjadruje minister vnútra, aj vzhľadom na to, že tím, ktorý kauzu vyšetruje, je zriadený ministrom vnútra?

V prvom rade platí prvý odsek z odpovede na otázku č. 2. Okrem toho, Minister vnútra nie je procesným orgánom, napriek tomu, že má vo vzťahu k príslušníkom policajného zboru viacero kompetencií. Nie je preto oprávnený akokoľvek procesne alebo neprocesne (takpovediac neformálne) zasahovať do akéhokoľvek trestného konania. To napokon aj samotný pán minister Kaliňák jasne vyjadril vo viacerých svojich verejných vyjadreniach, napr. tu.

Výhrady k špekuláciám, ku ktorým dali žiaľ podnet aj vyjadrenia pána ministra spred roka pre Váš denník, sme vyjadrili už v stanovisku zo začiatku roka 2015 takto:

„Pochybný je aj zámer „hlavného vyšetrovateľa prípadu” predložiť „podrobnú” informáciu o výsledku vyšetrovania inak ako sprístupnením rozhodnutia o jeho skončení. Ktorá má dať podľa ministra vnútra (Denník N) „obraz o tom, ako to približne prebehlo, ktorí ľudia sú podozriví z akých konaní …. Nemalo by zmysel to nezverejňovať. Preto sa to robí.”. Takže vyšetrovanie sa robí nie preto, „aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní” (§ 1 TP), ale aby sa po skončení vyšetrovania o nepreukázaných podozreniach prezentovala približná „pravda” a neúplné informácie!

Istým spôsobom však tomu môžeme byť len radi, lebo ak sa vo veci nášho klienta deklaruje ako účel trestného stíhania („preto sa to robí”) snaha predstaviť „približný obrázok Gorily”, hoci nebude nikto obžalovaný a odsúdený, je zrejmé, že toto konanie sa už teraz míňa so svojím základným účelom a teda neprebieha zákonným spôsobom. Čo uľahčuje akúkoľvek budúcu obhajobu, ak by vôbec prichádzala do úvahy.”

4. Právny zástupca Vašej finančnej skupiny pán Škubla zároveň označil pána Gajdoša ako “tlčhubu” a novinára Daga Daniša prirovnal k paviánovi. Považujete za adekvátne takéto expresívne vyjadrovanie? (pozn. osobná odpoveď Martina Škublu)

Novinár Daniš označil aj mňa za Gorily v oblekoch, ktoré ho buzerujú. Mierou expresivity sa mu ani nepribližujem. Expresivita napokon zodpovedala žánru, v ktorom bol výrazový prostriedok použitý; nešlo o úradný právnický text, ani tlačovú správu. Sloboda prejavu nie je vyhradená len pre niektorých novinárov, ktorí aj v tejto kauze nešetria gorilami, ani šimpanzami.

Pritom som pomerne jasne zdôvodnil v predmetnom blogu, prečo toto označenie používam, takže nik nemôže povedať, že by išlo len o bezdôvodnú invektívu. Hoci by stačilo dodať len „na hrubé vrece – hrubá záplata”. S pánom Danišom máme konkrétne skúsenosti, kedy podľa klienta aj nás prekročil hranice slušnosti, keď dávam úplne bokom výhrady k jeho článkom. Viacero z nich zhrnul pán Martin Danko v čase, keď začala kauza Aero, v liste riaditeľovi jeho vtedajšieho vydavateľstva.

S pánom Gajdošom je to trochu zložitejšie, citovaný odsek znie:

„Tretia línia komentáru je prostá: Brzda a Gašpar bránia Gajdošovcom vyšetrovať. Veď tvrdenie Gajdoša o „potvrdzovaní sa spisu” označil Gašpar za súkromný názor šéfa vyšetrovateľov! V čom sa však má akože tento Gajdošov názor potvrdzovať? Lebo ten to akosi neuviedol. A neuviedol to ani Daniš. Jasné, vyšetrovanie je úspešné, len neprezradíme prečo! Nie je teda šéf vyšetrovateľov len tlčhuba, ktorého policajný nadriadený umravnil?”

Z úryvku jasne vyplýva, že dávam do protikladu Danišove tvrdenie o potvrdzovaní názorov šéfa vyšetrovateľov a o jeho brzdení policajným prezidentom s iným obrázkom možnej reality. Takým, kde možno vyšetrovateľ len hovorí do vetra („tlčhuba”) niečo, čo nielenže nevie potvrdiť, ale ani v danom štádiu nemôže povedať, lebo je to porušenie procesných aj interných policajných pravidiel.

Ja som ho dokonca ani za tlčhubu neoznačil, len som sa – v tomto neprávnickom texte, ktorý sa riadi inými pravidlami žánru – verejne autora kritizovaného článku spýtal, či to nie je náhodou naopak, ako tvrdí. T.j. že Gajdoš hovorí do vetra, za čo ho len umravnili (t.j. že ho nebrzdia).

Ako som už skôr uviedol, nad komunikačnými kotrmelcami pána Gajdoša sme vyjadrili začiatkom roku 2015 pohoršenie. Sú pritom v línii iných kotrmelcov, ktoré pozorne sledujeme od začiatku kauzy, napriek tomu sme ako právnici nikdy nekritizovali jeho osobu, len procesný postup. Takúto „inú” kritiku očakávame skôr od novinárov, ktorí majú napokon väčšie možnosti získania príslušných informácií aj ich prezentácie. A je čo kritizovať.

Mimochodom, môj blog – čiže amatérsky „novinársky” útvar – reagoval na článok D. Daniša, kde označil špeciálneho prokurátora za Brzdu. Hádam sa nájde aj v Denníku N nezaujatý novinár, ktorý si všimne nepomer v miere expresivity ešte aj voči môjmu „tlčhubovi” / „paviánovi”. Alebo že by Quod licet Iovi, non licet bovi?