Kauza predaja nahrávok. Pohľad na Rozhodnutie Generálnej prokuratúry SR Aktuality

V utorok 31.8.2021 zverejnila Generálna prokuratúra SR tlačovú správu, v ktorej oznámila, že podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku vyhovela návrhu na zrušenie uznesenia vyšetrovateľky NAKA zo dňa 1. 12. 2020 o vznesení obvinení Jaroslavovi Haščákovi a konateľom spoločnosti IDENTITA (manželom Arpášovcom).

Generálna prokuratúra zverejnila podrobné zdôvodnenie tohto rozhodnutia a svoj postoj komunikovala aj prostredníctvom tlačovej konferencie vo štvrtok 2.9.2021. V súvislosti s týmto rozhodnutím sa v médiách a vo verejnom priestore objavilo viacero dezinformácií a dezinterpretácií. Je zarážajúce, že viacerí kritici tohto rozhodnutia sa k nemu vyjadrujú bez toho, aby si prečítali podrobné zdôvodnenie a oboznámili sa s právnymi argumentmi.

Trestné stíhanie, obvinenie a následné väzobné stíhanie Jaroslava Haščáka v tejto predmetnej veci považujeme od začiatku za šikanózne a nezákonné. Toto naše stanovisko podporil už svojim rozhodnutím Senát Najvyššieho Súdu SR, ktorý 7.1.2021 rozhodol o prepustení Jaroslava Haščáka z väzby a zároveň v podrobnom odôvodnení konštatoval, že v danej veci neexistujú relevantné dôvody ani pre samotné vznesenie obvinenia.

Na tomto mieste by sme preto chceli zverejniť svoj pohľad na podstatné skutočnosti, ktoré jednoznačne potvrdzujú naše presvedčenie o nezákonnosti a šikanóznosti trestného stíhania, obvinenia a väzobného stíhania Jaroslava Haščáka.

1. O aký trestný čin sa malo jednať?

  • V roku 2011 bol na internete anonymne zverejnený tzv. spis Gorila. Jeho súčasťou bol aj prerozprávaný údajný obsah spravodajskej informácie príslušníčky SIS Ivety Šimovej. Údajná spravodajská informácia opisovala, ako mal bývalý príslušník SIS Ľubomír Arpáš, cez Zoltána Vargu predstaviteľom Penty predať nahrávky, ktoré vznikli použitím ITP zo strany SIS. V tzv. spise Gorila je ďalej poukazované aj na platby spoločnosti Barkont spoločnosti IDENTITA manželov Arpášovcov.

Aké sú fakty?

  • Obidve spoločnosti medzi sebou uzavreli obchodný vzťah, za účelom spracovania analýz a poskytnutia poradenstva v rôznych odvetviach (primárne v oblasti zdravotníctva). Celková odmena za tieto služby, vyplatená spoločnosťou Barkont spoločnosti IDENTITA predstavovala za približne rok a pol spolupráce presne 155 812 eur.
  • V roku 2015 bolo začaté stíhanie „vo veci“. Neskôr, 1. decembra 2020, bolo voči predstaviteľom firmy IDENTITA a Jaroslavovi Haščákovi vznesené obvinenie pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa, zločin prijímania úplatku, zločin podplácania a zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti.
  • Hlavným dôkazom bola práve citácia údajnej spravodajskej informácie z internetu. Ďalším dôkazom mali byť výpisy z účtov oboch firiem a domnienka o fiktívnosti a neštandardnosti obchodného vzťahu medzi nimi.

2. Absencia dôkazov – nezmenený skutkový stav

  • Hoci stíhanie „vo veci“ bolo začaté už v roku 2015, k vzneseniu obvinenia prišlo až o 5 rokov neskôr, a to na základe skutkového stavu, ktorý bol v zásade zistený už v roku 2015 a 2016. V tomto období teda boli zabezpečené aj dôkazy, na ktorých bolo obvinenie z roku 2020 postavené. Hoci sa teda skutkový stav nijakým spôsobom nezmenil, orgány činné v trestnom konaní nekonali „ihneď“, respektíve bez meškania, ako im to prikazuje zákon.1
  • Pred a ani po vznesení obvinenia sa OČTK dokonca nepodarilo získať jediný dôkaz o tom, že by Ľubomír Arpáš vôbec disponoval zvukovou nahrávkou, ktorú mal podľa anonymného znenia spravodajskej informácie predať Jaroslavovi Haščákovi. Práve naopak – z výpovede jedného zo svedkov vyplynulo, že Ľubomír Arpáš vzhľadom na svoju pozíciu v SIS ani nemohol mať prístup k týmto zvukovým nahrávkam.
  • OČTK nezískali obsah údajnej spravodajskej informácie, ktorá bola podľa spisu Gorila zverejnená na internete. Nevypočuli svedkyňu Ivetu Šimovú, ktorá mala byť autorkou danej spravodajskej informácie, podľa ktorej mal Ľubomír Arpáš predať tzv. nahrávky z odpočúvaní Gorila Jaroslavovi Haščákovi.
  • Generálny prokurátor preto v svojom rozhodnutí o zrušení trestného stíhania k tejto spravodajskej informácii skonštatoval, že pred vznesením obvinenia orgány prípravného konania „nemali žiadnym spôsobom verifikované, že spravodajská informácia s konkrétnym obsahom ohľadne podozrenia z trestnej činnosti skutočne existuje, pretože disponovali výlučne úryvkom textu, zverejneným na internete pod názvom Gorila.”

3. Fiktívnosť obchodného vzťahu a neprimeranosť odmeny

Obvinenie bolo okrem spravodajskej informácie zo spisu Gorila ďalej postavené na údajnom fiktívnom obchodnom vzťahu medzi spoločnosťami Barkont a IDENTITA a následne na údajne neprimerane vysokej odmene. OČTK pritom nepredložili žiadne vecné argumenty, či fakty a opierajú sa len o vlastné dohady.

Aké sú fakty k spolupráci Barkontu a IDENTITY?

  • Konečná výška odmeny spoločnosti IDENTITA nebola vopred známa, z čoho vyplýva, že nemohlo ísť o úplatok. Výška odmeny sa odvíjala od praktickej spolupráce a výstupov, ktoré spoločnosť IDENTITA dodávala.
  • Orgány činné v trestnom konaní argumentujú najmä tým, že odmena za tieto služby bola „mimoriadne štedrá“ a preto mohlo ísť jedine o úplatok. Problémom však je, že toto tvrdenie nebolo podporené žiadnym dôkazom. Bez poznania presného rozsahu a obsahu výstupov od spoločnosti IDENTITA nie je možné ani vyvodiť závery o neprimeranosti odmeny. V tomto prípade OČTK neporovnávali adekvátnosť odmeny ani z iných hľadísk. Napríklad, pre účely podpory takéhoto tvrdenia by bolo potrebné porovnať si cenu za analýzy obdobných výstupov v danom čase, či porovnať si výšku odmeny s výškou miezd zamestnancov či externých poradcov, ktorí v rovnakom období poskytovali podobné služby. Rovnako by bolo na mieste vyčísliť prínos takýchto analýz pre podnikanie Penty. K tomuto však nikdy neprišlo a OČTK sa v obvinení teda opierali len o vlastnú interpretáciu.
  • Orgánom činným v trestnom konaní sa nepodarilo podporiť svoje tvrdenia, že dané výstupy nemali pre Pentu reálne využitie, vzhľadom na to, že manželia Arpášovci neboli odborníkmi v danej oblasti. Aj tu platí, že bez detailného poznania všetkých výstupov od spoločnosti IDENTITA, nie je možné určiť, či mohli byť pre Pentu prínosom a či mali reálne využitie v jej rozhodovaní a podnikaní.
  • Penta pre účely rozhodovania o investičných príležitostiach potrebovala čo najvernejšie a najkomplexnejšie informácie. Tieto získavala napríklad z verejných zdrojov (internet, publikované štúdie, atď.), z analýz, ktoré vypracovávali rôzni experti, a prostredníctvom tzv. zberu verejne nedostupných, ale legálnych dát o rôznych aspektoch trhu (business intelligence) a o oblastiach podnikateľského záujmu Penty (napr. o potenciálnych investičných príležitostiach, kľúčových konkurentoch a ich plánoch, zámeroch a podobne).
  • Cieľom spolupráce spoločností Barkont a IDENTITA bolo práve získať „business intelligence“. K poskytovaniu týchto informácií aj reálne dochádzalo, čo potvrdzujú nielen svedkovia či samotné výstupy, ale aj to, že Penta na základe týchto výstupov ďalej konala.
  • Obchodný vzťah spoločností bol ukončený po vzájomnej dohode, po približne 18-tich mesiacoch, nakoľko Penta prehodnotila prínos takejto spolupráce, čo je úplne bežné a dochádzalo k tomu aj pri iných obdobných spoluprácach.
  • Finančné transakcie, ktoré sa viazali k tejto spolupráci prebiehali transparentne, výhradne prostredníctvom bezhotovostných bankových prevodov, k čomu boli riadne vystavené aj daňové doklady. Všetky platby mohli orgány činné v trestnom konaní riadne identifikovať.

4. Nezákonnosť odpočúvania v Gorile – neprípustný dôkaz

  • Vyšetrovateľka v obvinení argumentuje obsahom USB kľúča, ktorý bol zaistený ako stopa č.21 pri domovej prehliadke Mariána Kočnera. Tá má obsahovať „kópiu odposluchov uskutočnených na Vazovovej ulici v byte Zoltána Vargu.“  Hoci obsah USB kľúča nebol v tomto konaní relevantný, jeho použitie je s ohľadom na rozhodnutia Ústavného súdu SR, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva  nepoužiteľný v trestnom konaní na čo vo svojom uznesení prihliadol aj generálny prokurátor.
  • Nejedná sa teda o svojvoľný názor generálneho prokurátora, ale o rešpektovanie elementárnych princípov právneho štátu. A z tých vyplýva, že Rozhodnutia ESĽP, ako aj Ústavného súdu SR sú záväzné a jednoznačne nadradené, akýmkoľvek analýzam, či názorom predstaviteľov OČTK.
  • Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) zverejnil 20. júla 2021 rozsudok vo veci Zoltána Vargu proti Slovenskej republike. Tento Rozsudok súvisí s kauzou Gorila a so spravodajskou akciou Slovenskej informačnej služby (SIS), ktorá viedla k odpočúvaniu bytu Zoltána Vargu a k zhotoveniu zvukových a ďalších záznamov z tohto odpočúvania.
  • Rozsudok ESĽP z 20.7.2021 je jednoznačný a zásadný, pretože rovnako ako Ústavný súd rozhodnutím z roku 2012 a 2015, konštatuje, že slovenské štátne orgány nezákonne používali informačno-technické prostriedky (ITP) a následne nezákonne nakladali so záznamami z tohto odpočúvania. ESĽP navyše konštatuje, že použitie ITP bolo od začiatku „pošpinené“ nezákonnosťou súhlasu s ich použitím. ESĽP sa pritom stotožnil s právnym názorom sťažovateľa, že nezákonné nie sú len tzv. primárne výsledky použitia ITP (t.j. samotné nahrávky a ich prepisy), ale aj sekundárne výsledky (súhrnné správy a analytické poznámky).
  • ESĽP v rozsudku jednoznačne konštatoval vážne porušenia princípov EDĽP (Európskeho dohovoru o ľudských právach) a nepripúšťa výklad, v ktorom by bolo možné primárne a sekundárne záznamy získané v rámci odpočúvania z akcie Gorila použiť na trestnoprávne účely. Naopak, všetky výstupy tohto jednoznačne protiprávneho konania by mali byť zničené.

——————————————————————————————————————

1) § 206 ods. 1 Tr. por.: (1) Ak je na podklade trestného oznámenia alebo zistených skutočností po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, policajt bez meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré ihneď oznámi obvinenému a doručí najneskôr do 48 hodín prokurátorovi a ak je obvineným súdny exekútor, notár, znalec, tlmočník alebo prekladateľ, aj ministrovi spravodlivosti, a ak je obvineným advokát, aj Slovenskej advokátskej komore; o tomto úkone upovedomí bez meškania oznamovateľa a poškodeného. Ak bolo uznesenie o vznesení obvinenia oznámené jeho vyhlásením, je policajt povinný vydať obvinenému rovnopis tohto uznesenia bez meškania.