Trestne stíhať zničenie nelegálnych nahrávok je absurdné Kauza Gorila

K samotnému združeniu len krátka poznámka. Je jedným z troch združení, ktoré na Slovensku reprezentujú bývalých politických väzňov. Oproti konkurenčným organizáciám sa odlišuje aj tým, že má v názve „Svetové“, sídlo má v centre Popradu a má aj pozoruhodnú webovú stránku, z ktorej je, okrem iného, problém zistiť, kto sú predstavitelia „svetového“ združenia, koľko majú členov a pod. Dôslednejší záujemcovia môžu pokračovať na wikipedii, kde sa predsa len dozvedia, že predsedom združenia je istý pán František Bednár.

Polícia o zničení nahrávok vedela už pred 11 rokmi

Združenie vo svojom trestnom oznámení tvrdí, že žiadny súd nenariadil Slovenskej informačnej službe zničiť originál nahrávky. Vyšetrovateľ NAKA sa s týmto názorom stotožnil a začal trestné stíhanie pre podozrenie zo zneužívania právomocí verejného činiteľa aj marenia spravodlivosti. Tento krok je o to pozoruhodnejší, že samotný vyšetrovací tím musí predsa disponovať poznatkami, že nahrávka bola zničená 2.4.2008, to znamená pred 12 rokmi a približne 4 roky predtým, než došlo k verdiktu Ústavného súdu, z ktorého vyplynula nezákonnosť odpočúvaní z akcie Gorila. Ak sa vyšetrovací tím domnieval, že takéto zničenie nahrávok bolo nezákonné, prečo nezačal trestné stíhanie skôr a na čo k tomu potreboval čakať na trestné oznámenie „Svetového“ združenia bývalých politických väzňov? Samotná Polícia sa totiž o zničení nahrávok dozvedela už na jeseň 2009 a to z oficiálneho listu SIS.

Ústavný súd nepovažoval zničenie nahrávok za nelegálne

V lete 2015 zároveň SIS oficiálne potvrdila zničenie nahrávok Gorila samotnému ústavnému súdu. Citujeme z Uznesenia ústavného súdu zo 6.10.2015: „Na uvedenú výzvu reagovala SIS listom z 2. júna 2015 zaslaným v režime utajenia „Dôverné“, z obsahu ktorého vyplynulo, že k zničeniu týchto záznamov došlo v zmysle § 7 ods. 4 zákona o ochrane pred odpočúvaním ešte 2. apríla 2008, a o tomto úkone ako dôkaz pripojila (SIS) „Zápisnicu o zničení výsledku použitia informačno-technického prostriedku “ spísanú toho istého dňa.

Faktom teda je, že nahrávky neboli zničené na základe rozhodnutia Ústavného súdu a súd ani ich zničenie nenariadil. V tomto má paradoxne Svetové združenie bývalých politických väzňov pravdu. Pravdivá informácia je totiž taká, že ústavný súd nič také nenariadil, lebo keď v roku 2015 riešil opätovnú sťažnosť Zoltána Vargu na zničenie nahrávok, tak zistil, že nahrávky už zničené sú. Ústavný súd zároveň zničenie nahrávok nevyhodnotil ako niečo, čo by mohlo byť nelegálne. Veď ak by zničenie nahrávok bolo trestným činom, nemohol by sa tohto zničenia Zoltán Varga domáhať a už len z tohto dôvodu mala byť jeho sťažnosť odmietnutá, nie až z dôvodu, že po zničení nahrávok je de facto zbytočná.  Ústavný súd poukázal na to, že tieto záznamy nemôžu byť použiteľné na žiadne právne účely.  Aj preto je absurdné stíhať marenie spravodlivosti vo vzťahu k niečomu, čo dôkazom ani nemôže byť, lebo je podľa ÚS SR ako dôkaz nepoužiteľné.

Prečo SIS nahrávky zničila?

Na záver je zaujímavé si pripomenúť, aké argumenty použila SIS k tomu, že nahrávky 2.4.2008 zničila. V liste zo dňa 2.6.2015, ktorý poslala SIS Ústavnému súdu sa uvádza, že SIS pri rozhodovaní o zničení nahrávok bola povinná skúmať nielen trvanie zákonných dôvodov použitia informačno-technických prostriedkov (ITP), ale aj existenciu a trvanie zákonných podmienok uchovania, prípadne zničenia výsledkov použitia ITP.

A na základe výsledku skúmania prišla SIS vo viacerých prípadoch  k záveru, že ďalšiemu uchovávaniu záznamov bráni zákonná prekážka, vyplývajúca z § 7 ods. 4 zákona č. 166/2003 Z.z. spočívajúca v tom, že informácie získané zo záznamov už neboli naďalej potrebné na účely bezpečnosti štátu, obrany štátu, predchádzanie a objasňovanie trestnej činnosti alebo na ochranu práv a slobôd iných.

Každopádne je zaujímavé, že SIS explicitne priznala, že podľa jej názoru zhromaždené informácie už nemali ani význam na naplnenie toho účelu, ktorým je predchádzanie a objasňovanie trestnej činnosti.

Táto prekážka preto opodstatnila taký postup SIS, keď tá komisionálne uskutočnila skartáciu záznamov. O čom bola spísaná dňa 2. 4. 2008 zápisnica.
SIS uvádza, že takéto záznamy musela zničiť, lebo ich ďalšie pretrvávanie by viedlo k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu súkromia dotknutých osôb.

Komu trestné stíhanie vyhovuje?

Z dôvodu vyššie uvedených skutočností, nedáva aktuálne trestné stíhanie pre podozrenie zo zneužitia právomoci verejného činiteľa a marenia spravodlivosti právny zmysel. To, komu zmysel nepochybne dáva, je predseda Svetového združenia bývalých politických väzňov, ktorý asi ani v najhlbších fantáziách nemohol dúfať, že sa mu niekedy podarí sa takto „úspešne“ mediálne zviditeľniť.