Údajné nahrávky z Gorily nemôžu slúžiť ako dôkaz Aktuality

V mediách sa v poslednom období opakovane objavili konštatácie, podľa ktorých je možné prax, ktorú použili súdy v tzv. kauze Eugena Čuňa, aplikovať aj na nahrávky z kauzy Gorila. Inými slovami, ak súd uznal použiteľnosť nahrávok na trestnoprávne účely v kauze Čuňo, tak sa týmto precedensom môže riadiť aj pri kauze Gorila. Sme presvedčení, že je to veľmi chybná analógia a ponúkame k tomuto tvrdeniu konkrétne argumenty.

Závery rozsudku Najvyššieho súdu z januára 2019, ktorý použil na odsúdenie Eugena Čuňa obrazovo-zvukové záznamy získané na základe príkazov, ktoré neboli dostatočne odôvodnené, nie sú na kauzu Gorila použiteľné.  Obrazovo – zvukové záznamy v prípade Eugena Čuňa boli realizované na základe príslušných ustanovení Trestného poriadku. Nahrávky údajne realizované v rámci tzv. akcie Gorila, sa riadia príslušnými ustanoveniami zákona o ochrane pred odpočúvaním.

Nahrávky zaistené počas domovej prehliadky u M. Kočnera nemožno použiť ako dôkaz a je potrebné ich bezodkladne zničiť.

A. Z akých právnych úvah vychádzal Najvyšší súd v prípade Eugena Čuňa?

  • Samotná skutočnosť, že príkaz na odpočúvanie nie je dostatočne odôvodnený, nemusí mať za každých okolností za následok, že dôkaz získaný na základe takéhoto príkazu je po podaní obžaloby v súdnom konaní nepoužiteľný;
  • Dôžité je, aké pravidlá prípustnosti dôkazov obsahuje národná legislatíva;
  • Aby, mohol súd vykonať test legality, legitimity a proporconality získaného dôkazu, musí byť dôkaz v prvom rade preskúmateľný.

B. Uvedené podmienky prípustnosti dôkazu v kauze Čuňo splnené boli, nie sú ale naplnené v kauze Gorila.

  • V kauze Čuňo mal totiž Najvyšší súd k dispozícii žiadosti o vydanie príkazov na vyhotovenie obrazovo-zvukových záznamov aj samotné príkazy; tieto dokumenty teda mohol preskúmať;
  • Tieto dokumenty neboli zrušené pre ich nezákonnosť;
  • Tieto dokumenty trpeli len jedinou vadou, a to vadou nedostatočného odôvodnenia;
  • Najvyšší súd mal k dispozícii originály získaných záznamov v úplnom znení a bez úprav, spolu s ich kompletnými prepismi a sprievodnou dokumentáciou, ktorá obsahovala napr. potvrdenie orgánu, ktorý zaznamenávanie vykonával vrátane miesta a času odposluchov, atď.; získané záznamy tak boli verifikované, autorizované, a teda aj preskúmateľné;
  • Obrazovo-zvukové záznamy boli vyhotovené v režime Trestného poriadku, ktorý explicitne zakazuje použiť ako dôkaz iba taký dôkaz, ktorý bol „získaný nezákonným donútením alebo hrozbou takého donútenia“ (Taktiež pripomíname, že podľa § 2 ods.12 Trestného poriadku by malo ísť o dôkazy „získané zákonným spôsobom“.), čo nebol prípad obrazovo-zvukových záznamov z kauzy Čuňo. Na základe toho mohol Najvyšší súd vykonať voľnú úvahu, resp. hodnotiť obrazovo-zvukové záznamy z hľadiska testu legality, legitimity a proporcionality a vyhodnotil ich ako zákonné.

C. A ako je to s nahrávkami v kauze Gorila? 

  • Celý spis o vydaní súhlasu na použitie informačno-technických prostriedkov (ITP) vrátane samotných súhlasov súdu v rámci tzv. akcie Gorila Krajský súd skartoval; tento materiál je teda nepreskúmateľný;
  • Súhlasy na použitie ITP v rámci tzv. akcie Gorila Ústavný súd zrušil z dôvodu, že hrubým spôsobom porušovali právo na súkromie a právo na spravodlivý proces; Ústavný súd teda jasne deklaroval nezákonnosť predmetných súhlasov a v nadväznosti na ne vykonaných odposluchov; vo veci Čuňo neexistuje predchádzajúce rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré by konštatovalo nezákonnosť rozhodnutia súdu o nariadení odposluchu;
  • Dôvodom zrušenia súhlasov nebolo len ich nedostatočné odôvodnenie, ale celý rad ďalších nedostatkov, pre ktoré boli tieto súhlasy absolútne nepreskúmateľné; napr. SIS uviedla do žiadosti o udelenie súhlasu úplne vymyslené dôvody (nariadenie výkonu odposluchov SIS odôvodňovala potrebou zdokumentovať nezákonné obchodovanie s alkoholom);
  • SIS originály nahrávok získaných v rámci tzv. akcie Gorila zničila ešte v roku 2008. SIS a orgány činné v trestnom konaní tak nemajú k dispozícii originály získaných záznamov, ani ich kompletné (doslovné) prepisy a ani SIS nemôže potvrdiť, či sa nahrávky zaistené pri domovej prehliadke M. Kočnera zhodujú s originálmi nahrávok Gorily, či sú zaistené nahrávky úplné, či neboli pozmenené, a hlavne nemôže verifikovať, že autorom zaistených nahrávok je SIS; zaistené nahrávky sú tak absolútne nepreskúmateľné;
  • Aj keby zaistené nahrávky (a im predchádzajúce súhlasy) boli plne preskúmateľné, tak ich použitie ako dôkaz explicitne vylučuje právna úprava. Tieto nahrávky boli vyhotovené v režime zákona o ochrane pred odpočúvaním a nie v režime Trestného poriadku. Podľa § 7 zákona o ochrane pred odpočúvaním jednoznačne platí, že záznamy a iné výsledky nezákonného použitia ITP sa nesmú použiť ani uznať ako dôkaz a musia byť zničené.

Na základe toho tak možno dôjsť k jedinému záveru – ak majú byť aplikované kritériá na hodnotenie dôkazov, ktoré použil Najvyšší súd v kauze Čuňo a ktoré sú uvedené v časti A. vyššie, tak nahrávky zaistené pri domovej prehliadke M. Kočnera nesmú byť použité ako dôkaz.

V tomto ohľade je totiž dikcia zákona o ochrane pred odpočúvaním jasná a nedáva žiadny priestor na úvahu súdu, či použiť alebo nepoužiť nezákonne získané výsledky použitia ITP ako dôkaz. Jednoducho použité byť nemôžu, čo deklaroval vo svojich rozhodnutiach aj Ústavný súd. Na to, aby mohol byť dôkaz použitý, získaný dôkaz musí prejsť testom legality, legitimity a proporcionality. Ak dôkaz nie je legálny, legitimitu a proporcionalitu už ani skúmať netreba. A v prípade nahrávok Gorily ide jednoznačne o dôkaz nelegálny.