Právni zástupcovia Jaroslava Haščáka a dvoch spoločností zo skupiny Penta podali dňa 11. 10. 2022 podnet na Výbor pre obranu a bezpečnosť NR SR („VOB“), aby preskúmal

• pochybenia sprevádzajúce služobný zákrok príslušníkov Útvaru osobitného určenia („ÚOU“) v  priestoroch Penty,
• machinácie pri jeho povoľovaní,
• ako aj neochotu štátnych orgánov za takmer dva roky zákonnosť tohto zákroku riadne preveriť.

Dňa 1.12.2020 krátko po 16.00 hod. vstúpilo v sprievode siedmich operatívcov NAKA do Digital Parku II cca 60 príslušníkov ÚOU – Lynx Commanda, ktorí postupne obsadili kancelárske priestory Penty na 6. a 7. poschodí.

Zaistenie priestoru, v ktorom sa do okamihu vstupu ozbrojencov venovalo niekoľko desiatok zamestnancov bežným kancelárskym činnostiam, prebehlo vojenským spôsobom pod namierenými hlavňami samopalov – hoci nik v priestore vrátane 1 (slovom jedného) strážnika  nebol ozbrojený.

Tento „nárazový šok“, keď kukláči zamestnancom dohovárali rýchlopalnými zbraňami, aby všetko zanechali a odobrali sa  bez vysvetlenia dôvodu obmedzenia osobnej slobody napríklad k stene na chodbe s rukami nad hlavou, ukončil nielen pracovnú zmenu na Einsteinovej 25, ale aj ilúzie o polícii v radoch obetí tohto zákroku. Čo len umocňuje fakt, že vtedajší velitelia zákroku dodnes popierajú nielen to, čo potvrdzujú svedectvá očitých svedkov, ale aj to, čo je zrejmé zo zverejneného videozáznamu.

„Nech sa nestarajú, vedenie firmy vie prečo!“ bolo jedno zo zdôvodnení hodinového pobytu „kukláčov“ v Pente pred príchodom trojice vyšetrovateľov s J. Haščákom. Až vtedy – po viac ako hodine – začala „procesná“ prehliadka iných priestorov, kým  dovtedajší pobyt cca 70 ozbrojencov, ktorí z takmer stovky ľudí urobili na cca hodinu a pol nedobrovoľných väzňov polície, ostal bez oficiálneho a rozumného vysvetlenia.

Povahu zásahu elitnej zásahovej jednotky, ktorej dvaja velitelia sú dnes prezidentom a viceprezidentom Policajného zboru, pritom nevystihuje ani tak prvotný hnev mužov zákona, ktorí hneď nepochopili, ako funguje bzučiak na vstupných dverách, čo si následne po ich otvorení na tretí pokus ventilovali zhodením vrátnika na zem.

Totiž to, čo podstatu zásahu charakterizuje asi najlepšie, je skôr chaos, či zmätok a zároveň nejasné ciele tohto zásahu ako dve spojené nádoby. A to je pre najelitnejšiu slovenskú zásahovú jednotku a veliteľov jej troch stupňov riadenia aj pri „najoptimistickejšom výklade“ vtedajších udalostí jednoducho veľká hanba.

Zamestnanci sa napr. najprv dozvedeli, že absolvujú pohovory a prehliadky kancelárií, neskôr to už platilo len pre ich nadriadených, aby napokon aj títo zamestnanci mohli odísť, avšak bez pracovných počítačov, hoci prehliadke podliehala napokon len kancelária J. Haščáka. Bez počítačov, ktoré polícia nezaisťovala, neprehliadala, skrátka nechala tak, čiže išlo o bodku za „akciou“ v podobe čistej šikany.

A dovtedy z neznámych dôvodov nemohli dokončiť prácu, telefonovať, sedieť alebo aj jednoducho viac ako hodinu odísť preč, keďže – ako sa neskôr ukázalo – neexistoval žiadny úradný dôvod, pre ktorí by mali byť zadržiavaní a nemohli sa vrátiť k svojim rodinám, či ísť napr. pre deti do škôlky.

Týmto zamestnancom dodnes nikto nevysvetlil, prečo, ak zásah smeroval voči jednej konkrétnej kancelárii J. Haščáka a nie voči „firme“ (ako sa následne ukázalo), museli trpieť uvedené obmedzenia naprieč celým dvojposchodovým priestorom vrátane stresu, či má polícia plán B a čo by sa teda stalo, ak by sa niekto zo zasahujúcich v priestore zo skla, ocele, sadrokartónu a železobetónu rozhodol napokon predsa len strieľať (zamestnankyňa: „klamala by som, keby som povedala, že som sa nebála o vlastný život.“).

Dňa 4. 3. 2021 podal J. Haščák v tejto veci trestné oznámenie, ktoré však nie je dodnes vybavené (vyšetrovateľke to trvá o 18 mesiacov dlhšie, ako nariaďuje zákon). A súbežná kontrola policajnej inšpekcie odhalila jediné nedopatrenie počas zásahu – „pisársku chybu“ v žiadosti vyšetrovateľky M. Babacsovej o súhlas so zákrokom Lynx Commanda.

Z doterajších zistení pritom vyplýva, že žiadosť o zákrok ÚOU voči J. Haščákovi a Pente mala ČVS Očistca, email v „päte“ J. Čurillu a právnu kvalifikáciu skutku z veci Babylon. Takýto kompilát nemohol teda vzniknúť omylom ani omylom. Hoci ho za omyl označil nadriadený „mýliacej sa“ mjr. M. Babacsovej pplk. J. Čurilla, ktorý kvôli údajnej neúmyselnej chybe preškoľoval pani vyšetrovateľku z interných predpisov. Kvôli „chybe“, ktorá vznikla pri úprave jeho žiadosti z veci Očistec.

Každopádne viacero skutočností nasvedčuje tomu, že aj keby vtedajší riaditeľ NAKA plk. B. Zurian a vtedajší dočasný policajný prezident plk. P. Kovařík podpísali a odsúhlasili žiadosť o zásah ÚOU v Pente deklarovaný deň vopred, nevedeli by ani tak, v akej veci zásah povoľujú.

Zurian, ktorý už dávno verejne vyhlásil, že zásah sa neudial s jeho vedomím, pritom nedávno dokonca potvrdil, že schvaľovacia písomnosť bola antedatovaná a podpísaná ním osobne až po služobnom zákroku (!!!). Potvrdenie tejto informácie nasadí potom korunu doteraz známym pochybeniam polície pri povoľovaní, realizácii a  preverovaní zákonnosti tohto služobného zákroku.

Aj preto vzhľadom na nečinnosť a neochotu zodpovedných (t.j. najmä Úradu inšpekčnej služby) vec riadne prešetriť, podali sme podnet na VOB, aby uplatnil svoju ústavnú a zákonnú pôsobnosť vo vzťahu k predstaviteľom príslušných orgánov štátu, predovšetkým voči ministrovi vnútra Slovenskej republiky a súčasnému prezidentovi Policajného zboru s cieľom, nech konečne k predmetným pochybeniam zaujmú jasné a konkrétne stanovisko.