O
kauze
Gorila
V decembri 2011 došlo na internete k zverejneniu dokumentov, ktoré sa prezentujú ako výsledok spravodajskej činnosti Slovenskej informačnej služby (akcia Gorila) a ktorých obsahom sú údajné korupčné praktiky pri nakladaní so štátnym majetkom a verejnými prostriedkami. Vzhľadom na to, že vyšetrovanie tejto kauzy stále prebieha, rozhodli sme sa na jednom mieste zhromaždiť komplexné materiály, ktoré ponúkajú vecný a hlavne faktografický pohľad. Sme presvedčení, že každý, kto má záujem pochopiť kauzu Gorila v celom kontexte a zaujímajú ho detaily, bude považovať túto webovú stránku za užitočný informačný zdroj.
![Nezákonný spis](https://d3i9l7sj72swdx.cloudfront.net/kauza/2021/11/image-block-4.jpg)
Nezákonný spis
Bez ohľadu na skutočnosť, či je “spis Gorila” výmyslom, spravodajskou hrou, alebo má úplne či čiastočne základ v spravodajskej činnosti (napr. Slovenskej informačnej služby), “spis Gorila” je nezákonným a neprípustným dôkazom a všetky dôkazy získané priamo alebo nepriamo na základe “spisu Gorila” sú rovnako nezákonné a nepoužiteľné v trestnom konaní – tzv. teória plodov z otráveného stromu (nezákonný dôkaz plodí nezákonný dôkaz). Rovnako sú nezákonné aj samotné trestné konania začaté a/alebo postavené na “spise Gorila”.
Autenticita “spisu Gorila” nikdy nebola potvrdená a dokonca aj údajný “pôvodca spisu” (Slovenská informačná služba) nikdy nepotvrdil pôvod “spisu”, pričom podľa verejne dostupných zdrojov mala Slovenská informačná služba uviesť, že “spis” len pripomína akési opisné vyhodnotenie záznamov z odpočúvania. Z toho vyplýva, že “spis Gorila” je buď výmyslom, spravodajskou hrou zasadenou do dobových súvislostí s čiastočným využitím rôznych odpočúvaní, a teda nemôže slúžiť ako dôkaz v trestnom konaní, alebo môže mať úplne alebo čiastočne základ v spravodajskej činnosti, napr. Slovenskej informačnej služby (čo by samozrejme ešte nepreukazovalo pravdivosť obsahu “spisu”).
Prečo nemôžu byť nahrávky použité v trestnom konaní?
Transakcie v spise
![Analýza finančných transakcií](https://d3i9l7sj72swdx.cloudfront.net/kauza/2021/11/image-block-5.jpg)
Analýza finančných transakcií
Vo všetkých úspešných transakciách, na ktorých sa skupina Penta zúčastnila a ktoré boli spomenuté v “spise Gorila”, bola skupina Penta úspešná výlučne na základe predloženia najlepších ponúk, vrátane ponúk cenových. Zo žiadnej z transakcií investičnej skupiny Penta, ktoré sú uvedené v “spise” nevznikla štátu škoda a uskutočnili sa v súlade s platnými právnymi predpismi.
“Spis Gorila” obsahuje zmienku o 12 transakciách – finančných záujmoch investičnej skupiny Penta, ktoré mala presadzovať korupčnými metódami. Priložená analýza preukazuje, že množstvo tvrdení o transakciách uvedených v “spise Gorila” nie je založených na pravdivých skutočnostiach a tieto si mnohokrát časovo, ako aj logicky odporujú.
![Kauza PPC](https://d3i9l7sj72swdx.cloudfront.net/kauza/2021/11/image-block-6.jpg)
Kauza PPC
Asi najviac medializovanou kauzou súvisiacou so “spisom Gorila” bol predaj spoločnosti Paroplynový cyklus, a.s. Bratislava (PPC), v prípade ktorej mal byť štát údajne “okradnutý” o 15 miliárd Sk. V súvislosti s kauzou PPC exminister vnútra Daniel Lipšic dňa 5.3.2012 podal na Generálnu prokuratúru SR podnet na podanie návrhu na začatie konania o určenie neplatnosti prevodu majetku pri predaji majetkovej účasti Fondu národného majetku v PPC. Tento podnet Generálna prokuratúra odložila s tým, že nie je dôvod na prijatie žiadneho prokurátorskeho opatrenia, vrátane žaloby na určenie neplatnosti predaja.Priložené analýzy preukazujú, že obvinenia vyslovené ministrom Lipšicom sú nezmyselné a odporujú skutočnosti.
![Kauza Letisko](https://d3i9l7sj72swdx.cloudfront.net/kauza/2021/11/image-block-7.jpg)
Kauza Letisko
„Spis Gorila“ obsahuje celý rad informácií, ktoré naznačujú vážne korupčné jednanie pri privatizácii bratislavského a košického letiska, ktorá prebiehala v rokoch 2005 – 2006. Fakty, ktoré dokumentujú túto privatizáciu však takéto obvinenia výrazne spochybňujú. Zásadnou skutočnosťou je, že víťazné konzorcium TwoOne, ktorého minoritným partnerom bola aj investičná skupina Penta, predložilo vo finále o 1,2 mld. Sk vyššiu ponuku ako druhý uchádzač v tendri.