Cap záhradníkom

V tomto blogu predstavím jednu „kapacitu”. Vystupuje ako mediálna analytička. Vysvetlila, čo z odpočutých emailov hodno zverejniť a čo už nie (http://omediach.blog.sme.sk/c/358510/maju-novinari-zverejnovat-odposluchy-a-sukromne-maily.html). To ma inšpirovalo pozrieť sa pani analytičke na zúbky, keďže téma odpočúvania mi je dosť blízka. S tým výsledkom, že napriek jej bielo skvejúcemu sa úsmevu vyžadujú náročný zásah dentálneho hygienika.

Analyzuj po slovensky

V americkom filme Analyzuj môžeme s pomocou psychiatra Bena nazrieť do duševných zákutí plnokrvného mafiána. Film mal menej podarené pokračovanie, uvedené u nás pod názvom Analyzuj znova. Holywoodski filmári tak už ďalej nenakrúcali. Slovenskí diváci by sa teraz – po 12 rokoch – predsa len mohli tešiť na tretí diel série. Ak by sa našiel scenárista a producent, ktorí by z absurdného sveta slovenskej mediálnej mafie vykresali pozerateľný príbeh. Materiálu z prapodivného mediálneho sveta pokrivených vzťahov a motivácií majú totiž viac než dosť.

Nový príbeh by mohol niesť názov Analyzuj zas a znova a bol by – paradoxne – aj o ponore do temnôt psychických pochodov samotných mediálnych „analytikov”. Tých, čo bezobsažne mudrujú, kritizujú a voľkajú si v narastajúcom počte citácií. Až kým na nich niekto neukáže prstom, čo sú skutočne zač. Vtedy sa aj zaslúžilý mediálny analytik neovládne, zhodí vľúdnu masku a v plnej nádhere sa odhalí. V skutočnej podobe nafúkaného a urazeného darmožráča, živiaceho sa jedným z dnes populárnych pavedeckých smerov. Čo mu o pár rokov napriek verejnej hanbe naprieč médiami nebráni prezentovať sa ako zaslúžilý školiteľ komunikácie v oblasti médií (aj za peniaze z fondov EÚ) a pri tejto záslužnej činnosti spolupracovať aj z našou mediawatch hviezdou Miroslavou K.

Andrej – analytik médií

Takým bola a aj je mediálny analytik Andrej Školkay. Aj do roku 2007, ktorý bol „zlomovým” v jeho kariére, si A. Školkay užil more mediálnej pozornosti. Vyjadroval sa k všetkým a všetkému, čo sa len obtrelo o mediálny priestor. Jeho hlas však pre nezorientovaných zanikal v mori podobných „glosátorov”, čo nemali čo povedať a napriek tomu sa vyjadrovali s frekvenciou, že ste sa báli otvoriť chladničku, aby ste nenarazili na nejakú múdrosť pána analytika aj tam. Školkay však podľa vlastných slov písal navyše aj vedecké články, kde zúročoval svoje vzdelanie a bohaté skúsenosti, učil popri tom na Fakulte masmediálnej komunikácie UCM v Trnave, stal sa členom Tlačovej rady, a v roku 2006 začal písať stĺpčeky pre denník SME do rubriky Mediálny glosár. No, analytik na pohľadanie.

Školkayove stĺpčeky vychádzali v pravidelnej pondelkovej prílohe venovanej médiám, ktorú založila práve Miroslava Kernová (pozri http://www.skamba.sk/). Popri stĺpčeku pána Školkaya to boli najmä jej príspevky, články a prevzaté materiály, ktoré vypĺňali prílohu, ňou samou editovanú.

Je naozaj povznášajúce aj s odstupom času čítať Školkayove stĺpčeky. Čo z nich priam preteká, je totiž tá autorova beznádejná a autorom zjavne neuvedomovaná priemernosť (a aj to je, žiaľ, ešte veľká pochvala). Výstižne ho vystihol Marvinn v diskusii k článku, o ktorom ešte bude reč (http://stankova.blog.sme.sk/c/76375/AD-Medialny-glosar-SME.html): „ … “mediálne analýzy” píše strašné. Otrepané, neobjavné triviálnosti zabalené do učených fráz.”.

V médiách sa presadzujú rôzni ľudia, čo tam nemajú čo robiť: niektorí sú bezočiví zlodeji cudzích myšlienok, iní chladní manipulátori. Školkay nie je ani jedným z nich; je len beznádejne priemerný, neoriginálny a … kulantne povedané … nie práve najmúdrejší. Pri svojej „vysokej kvalifikácii” mediálneho analytika a odborníka tak nutne musí prežívať mučivé trápenie, ako náhle niekto na tento protiklad medzi jeho schopnosťami a formálnou či „praxou získanou” kvalifikáciou upozorní. A vtedy sa mierne pripečený dobrák mení na rozzúreného sršňa.

Učiteľ z najhoršej fakulty

A takýto oheň na streche vypukol vtedy, keď pán analytik, spokojne si hrkútajúc s redaktorkou mediálnej prílohy Kernovou (jej editorskými rukami totiž jeho článočky museli prejsť) zverejnil v mediálnej rubrike SME jeden z jeho stĺpčekov Najhoršia fakulta (8.1. 2007, http://www.sme.sk/c/3082282/najhorsia-fakulta.html). V článočku sa navážal do úrovne mladých novinárov, čo dokumentoval na príklade nízkej úrovne školy, ktorá ich okrem iných vraj vychováva – Fakulty masmediálnej komunikácie UCM v Bratislave. Článoček začínal citáciou povzdychov Fica, Gašparoviča a Miloša Zemana nad úrovňou novinárov, pre ktorých mali títo páni v rôznych slovných spojeniach jedno označenie: „hlúpi”. To mu pomohlo pokritizovať fakultu, na ktorej mimochodom sám ešte krátko pred zverejnením stĺpčeka učil. Aby potom prešiel k absurdnému finále, citujúc – s pointou, ktorá mu ako bývalému učiteľovi tejto fakulty akosi nevyšla – Murphyho zákony: „Kto to vie, ten to robí. Kto to nevie, ten to riadi. A kto to nevie ani robiť, ani riadiť, ten to učí.”.

Školkayove farizejstvo a primitivizmus nenechali chladných pár bývalých študentov, ktorí sa hneď ozvali v diskusii k článku. Na blogu následne zareagovala aj ďalšia bývalá Školkayova študentka Michaela Stanková (http://stankova.blog.sme.sk/c/76375/AD-Medialny-glosar-SME.html). A kritizovala bývalého učiteľa, ktorý bol podľa nej presne synonymom pedagóga, aký nemá byť, namyslený, uvelebený vo svojej neomylnosti, arogantný voči študentom. Označila vo svetle jeho skutočného profilu spomínaný „mediálny glosár” za paródiu.

Príspevok novinárskej „žaby” Stankovej vyvolal rozpačité reakcie. Školkay bol zrejme, napriek svojim osobnostným a pedagogickým chybám, jednookým medzi mnohými slepými na predmetnej fakulte; mal tak aj viacero priaznivcov. Stanková však paradoxne svojim amatérskym príspevkom pomohla odhaliť, že menovaný pán je ešte väčší blbec, než sme dúfali.

Na obzore žaloba

Školkay Stankovú totiž vyzval na verejné ospravedlnenie a zaplatenie finančnej satisfakcie za spôsobenú osobnostnú ujmu. Mala vraj poškodiť jeho odbornú reputáciu, a to napríklad tým, že znevažovala úroveň jeho prednášok, kde sa – citujem – „nedozvedela v podstate nič”. Školkay napísal dokonca Stankovej list, kde ju aj hlúpo napádal a naťahoval sa s ňou o slovíčka (http://stankova.blog.sme.sk/c/79825/Andrej-Skolkay-reaguje-na-moju-kritiku-chce-ma-zalovat.html).

Bola to reakcia tvrdohlavého zaslepenca, ktorý stráca súdnosť. Jedna z jeho podporovateliek v diskusii k prvému Stankovej článku aj preto v diskusii k druhému z nich napísala: „No Miska, teraz si pichla do osieho hniezda…Pan Skolkay ma podla mna zalubu v zalovani…A uprimne povedane, co ako velmi ho mam rada, jedna z veci ktoru by som nechcela, je dostat sa s nim do konfliktu. viem uz ake vycerpavajuce a nikam neveduce to je, po druhe je strasne tvrdohlavy a je totalne neschopny ustupit, priznat ze sa myli a to aj napriek racionalnym argumentom (Marína Mery Dobošová).”

Ďalší diskutér napísal: „Bez ohladu na to ci suhlasim alebo nesuhlasim so Stankovej povodnym clankom mi Skolkayova odozva pripada mimoriadne detinska. Nepoznam ani Skolkaya and Stankovu, ale prekvapuje ma, ze Skolkay ako vysokoskolsky pedagog nie je schopny zniest ci uz objektivnu alebo subjektivnu kritiku byvalej studentky. Navyse sa znizuje k ad hominem utokom v niekolkych z jeho desiatich bodov obhajoby. Myslim si, ze sudom len blafuje aby si vymohol verejne ospravedlnenie …” (Alexander Smirnov).

Podstatu Školkayovho problému zhrnul napokon ďalší diskutér Anderson takto: „Vasa reakcia na slecnu Stankovu je trapna, prehnana, doslova uboha a smiesna. Ono totiz osobnost si nemusi nic dokazovat. A uz vobec nie vyhrazkami o sudnom konani. Nie som pravnik ale ak s touto inkvizitorskou zalobou na nasich sudoch uspejete, potom so Slovenskom fakt nie je nieco v poriadku. …”.

Kritika od kolegov z brandže

Na článok Školkaya zareagoval ešte pred súdnymi vyhrážkami watch dog blog Gabriela Šipoša (http://spw.blog.sme.sk/index.php/c/76799/TA3-tlaci-na-Sokola-vie-sa-ale-vyrovnat-s-minulostou-aj-sama.html, 11.1.2006), ktorý uviedol: „Dvaja čitatelia, ale aj článok Michaely Stankovej ma upozornili na skrytý konflikt záujmov u mediálneho analytika Andreja Školkaya, … Bývalý študent fakulty (i Školkaya) Šimon Škoviera mi napísal: „V prvom rade treba zdoraznit, že na kritizovanej fakulte sám učil, čo je v článku netaktne zamlčané. Z fakulty musel odist… K samotnemu clanku: V uvode miesa autor hrusky s jablkami. Pretoze prechadza od slovensko-ceskych novinarov a tiez citacie premiera Zemana k najhorsej slovenskej fakulte. Pan Skolkay ucelovo pouziva pojem masmedialna komunikacia. Nie je to synonymum zurnalistiky ani novinarstva. Fakulta ani nedeklaruje, ze vychovava novinarov. Medialny analytik pozabuda na fakt, ze velka cast dnesnych novinarov nema vysokoskolske vzdelanie. A len mizive promile z nich vystudovalo FMK UCM. Autor v uvode cituje tri politicke, ale najme osobnostne karikatury. Vychadzat v tomto pripade z ich vyjadreni je pri najlepsom cudne. Nie som si tiez celkom isty priamou umerou medzi vzdelanim a dobrym novinarom. Tu su predsa podstatne(aj) ine vlastnosti. Jeho implikacia Murphyho zakonov je uz len smutnou ironiou na zaver.”

Školkay sa v reakcii na tieto tvrdenia len trápne vytáčal. A hoci Šipošov blog bol novinármi hodne čítaný a to nesporne aj v redakcii denníka SME (nejeden z nich vo svojom médiu skončil potom, ako Šipoš upozornil na jeho prešľap), pokračovala Kernová v zverejňovaní trápnych Školkayových stĺpčekov ďalej. Dňa 29. 1. 2006 vyšiel v SME jeho Svet blogov, kde Školkay plytko uvažuje nad limitmi blogosféry, keďže tá vraj neumožňuje rovný prístup k verejnému diskusnému priestoru, ktorý sprostredkúva. Zjavne ho pritom škrela blogerka Stanková, ktorej akurát písal a posielal predsporovú „výzvu”.

Zverejnením vyhrážok súdnym konaním si však pán analytik definitívne podpílil konár toho, o čo tak usiloval – svojej spoločenskej prestíže. Najprv Mediálne.trend.sk vyšiel o jeho „aktivitách” 6. 2. 2007 (http://medialne.etrend.sk/internet/ked-medialny-analytik-zaluje-blogerku.html, Patrik Garaj) kritický článok. Hoci sa nezastával Stankovej a nakoniec ani nerozoberal nevhodnosť súdnej žaloby, poukazoval na iné: a to, že pán Školkay žije v inom svete, svete starých médií, kde si zrejme dlho a prácne budoval prestíž. Tá však vo svete nových médií, formovanom napr. aj blogosférou často nie je tým, čím bývala – t.j. statusovým štítom, brániacich jeho nositeľa pred kritikou z dôvodov jeho zásluh a postavenia v mediálnej hierarchii. A keďže žiaden editor nestopne Stankovej článok, a kritika bolí, urazený Školkay v protiútoku napáda rovnosť blogosféry, on, ktorého práve táto rovnosť zosadila z jeho „profesorského stolca” a podrobila kritike obyčajnej študentky. V článku, ktorý si možno prečítalo o mnoho viac čitateľov, ako všetky jeho stĺpčeky dokopy. Patrik Garaj tak hlavne naložil denníku SME, editorovi Kernovej a autorovi Školkayovi za posledný Školkayov príspevok „Svet blogov”, hlúpo mudrujúci, navyše vychádzajúci v konflikte záujmov s „ich” blogerom, ktorý si len dovolil vysloviť názor. Ešte že blogosféra SME už vtedy Školkayove stĺpčeky nečítala.

Odchody a príchody

Posledné kvapky sa začali hromadiť, či možno už pretiekli skôr. A tak ešte v ten istý deň, 6. 2. 2007, rovnaký server (medialne.trend.sk) oznámil, že SME po aférke so Stankovou ukončil so Školkayom spoluprácu (http://medialne.etrend.sk/internet/sme-ukoncilo-spolupracu-s-andrejom-skolkayom.html.). Kernová v tom čase stále v SME pracovala. A vydržalo jej to ešte pár rokov, kým prešla (po krátkej dobe v Trende) na „voľnú nohu”. Založila si blogy www.omediach.blog.sme.sk a neskôr portál www.omediach.com. A našla si aj džob ako mediálna „výskumníčka”. O jej ďalšom pôsobisku sa už z profilu na sme.sk a blog.sme.sk nedozvieme, to treba navštíviť zašitú stránku jej staronového kolegu Andreja Školkaya. V jeho inštitúte Škola komunikácie a médií v Bratislave – SKAMBA (www.skamba.sk) totiž Kernová pracuje od apríla 2012 ako „výskumníčka”.

No, pri výskume v škole takéhoto názvu treba popriať veľa úspechov. Pán Školkay, ktorý profesionálne a najmä ľudsky nezvládol kritiku jednej blogerky, šermoval žalobou, sám nereagoval na otázky watch dogu Šipoša, riešil si následne vlastný problém v novinovom stĺpčeku pod legendou „nezávislého analytika”, keď už bol známy jeho záujmový konflikt a editor (zrejme Kernová) mal takýto článok stiahnuť (pričom „všetko” vyriešil zrejme až jeho „vyhadzov” zo SME), je naozaj ten správny učiteľ komunikácie v oblasti médií.

A Mirka Kernová je tou správnou a vernou žiačkou a spolupracovníčkou. Od článku o fotkách Bohdalovej, ktorý z jeho pomocou (ako respondenta) písala (SME, 7. 7. 2008, http://www.sme.sk/c/3963536/aka-fotka-uz-do-novin-nepatri.html) do dnešných čias ubehlo už takmer 6 rokov (a od stĺpčekovej spolupráce v SMEčku 8 – 9 rokov), ale požičané sa vracia aj v médiách.

Analyzuj, posilníš gramotnosť novinárov

V dňoch 29. – 30. 5. 2014 sa uskutočnil v Bratislave medzinárodný seminár New Media Literacy for Journalists, ktorý mala podporiť Európska Únia v rámci projektu Leonardo da Vinci. Informuje o tom Kernovej portál O médiách.com. Vedúcim semináru v Bratislave bol Andrej Školkay, seminár v Bratislave organizovala Školkayova a Kernovej SKAMBA. Nebudete veriť, čím sa Školkay vo svojom príspevku zaoberal? Samozrejme, kládol si výsostne aktuálnu otázku, a to, či nastáva cenzúra internetu, najmä vo svetle súdnych rozhodnutí (pán Školkay mimochodom prednáša mediálne právo na Justičnej akadémii ☺). Bolo by zrejme vhodné vedieť, k akým záverom dospel, a či sa z kauzy Stanková poučil. Celkovo sa jeho seminár zameriaval na novú žurnalistickú gramotnosť v oblasti internetových médií, čiže danosť, ktorá zjavne v roku 2006 Školkayovi chýbala. Byť riaditeľom školy venujúcej sa téme, ktorá bola preňho len pár rokov dozadu zjavne španielskou dedinou, je „také slovenské”. Tak to Školkayovi odpusťme.

Konflikt pani výskumníčky

Otázka, akú úlohu v tomto duu zohráva Kernová. To je na tom naozaj tak zle, aby spolupracovala so Školkayom, trápnou postavičkou mediálnej scény? Alebo nie je „trápny” ako „trápny”? Rovnako ako pri kernovskej selekcii, ktoré súkromné maily sú vhodné na zverejnenie novinármi a ktoré nie, nie je „verejný (záujem)” ako „verejná (zvedavosť)”?

A možno odborný pobyt v Prahe, kde pani analytička získavala podnety pre svoj článok http://omediach.blog.sme.sk/c/358510/maju-novinari-zverejnovat-odposluchy-a-sukromne-maily.html sprostredkovával samotný Školkay. A článok je výsledkom jej výskumu, ktorý pre Školkayovu „školu” vykonáva. A možno aj nie, len sa to z Kernovej príspevkov nedozvieme. Lebo o svojom angažmán u Školkaya ani na jednom z webov – omediach.com ani na omediach.blog.sme.sk – neinformuje. Toho Školkaya, ktorý pod jej editorským dohľadom zhrnul podstatu mnohých svojich príspevkoch v prachom dávno napadnutom „stĺpčeku” nechtiac takto:

„Čoraz biednejšiu úroveň našich médií z času na čas zhoršujú aj rôzni takzvaní experti. Či už z neopatrnosti, alebo z potreby exhibicionizmu… Veľmi často sa stretávam s tým, že médiami prevzatá časť citátu nejakého experta je svojou triviálnosťou až smiešna. … väčšinou ide o to, že redaktor použije z vyjadrení experta, čo sa použiť dá.” (http://www.sme.sk/c/2923225/medialni-a-ini-experti.html). No radosť u takého analytika, kde „triviálne” je často jediné, „čo sa použiť dá”, pracovať ako „výskumníčka”, pani Kernová! Človek má chuť analyzovať zas a znova. Napr. prečo najznámejší mediawatch portál na Slovensku vedie výskumníčka „analytika” médií A. Školkaya v jednej osobe.

***

Takže nech pani Kernová ďalej analyzuje a skúma. A verejnosť informuje o záveroch. Hoci aj predmetom týchto „analýz” nebudú mediálni patafyzici Školkayovho formátu a záujmové konflikty jeho výskumníčky. Analyzovať médiá je totiž pekná vec, ale – rovnako ako pri „filmovej predlohe” – základom práce každého analytika, skúmajúceho „mínové pole”, je v zdraví v ľudskej (mediálnej) džungli prežiť.

P.S.

Samozrejme, zlomyseľným dôvodom pre napísanie tohto blogu bolo Kernovej navážka do Penty kvôli údajnému investigatívnemu projektu, ktorý chystá Penta len v jej hlave. Ktorý pod zámienkou angažmán Penty v Gorile, kde v médiách a teda aj pre Kernovú platí „prezumpcia viny”, vešiam na tento „gorilí web”. Nie, nepísal som ho pred pre svoj súkromný blog do šuplíka cca pred rokom, ako mnoho iných, ktoré lovím v pamäti notebooku. A mal by som už raz akceptovať, že keďže podľa Haščáka je volič hovno, tak zrejme aj čitateľ novín, takže vo svätom zápale môže novinár aj mediálny analytik kopať do tej zvláštnej divnej entity zvanej Penta, koľko sa mu zachce a vždy sa s údivom pozerať, keď sa kopaný ohradí, že toto by mal rozhodca odpískať. Napokon čo sa divím, prax v tomto unfair boji získaná a utvrdená vyššie opísanými skúsenosťami ani k ničom inému, ako unfér boju viesť nemôže. Však, pani Kernová!