Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik sa dnes ohradil voči slovám, že si neplní svoje úlohy a kauzy zametá pod koberec, ktoré zazneli z úst opozičných poslancov NR SR v pléne parlamentu.

BRATISLAVA 21. júna (SITA) – Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik sa dnes ohradil voči slovám, že si neplní svoje úlohy a kauzy zametá pod koberec, ktoré zazneli z úst opozičných poslancov NR SR v pléne parlamentu. “Sú to blbosti a klamstvá, nemôžem s tým súhlasiť,” povedal v záverečnom slove po rozprave k výročnej správe o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry Dušan Kováčik. Zároveň odmietol vyhlásenia, že by vyštval vedúceho vyšetrovacieho tímu kauzy Gorila Mareka Gajdoša. “Odišiel sám a dobrovoľne,” povedal s tým, že sám Gajdoš verejne povedal, že cítil potrebu zmeny po 17-tich rokoch. Podľa Kováčika Gajdoš potvrdil, že by nedochádzalo zo strany Kováčika k ovplyvňovaniu vyšetrovania kauzy Gorila. Vyšetrovanie podľa jeho slov stále pokračuje. “Bolo vydaných niekoľko rozhodnutí, sú tam aj stíhané osoby, Gorila nie je neúspechom, je za tým kus práce vyšetrovateľov, nedehonestujte päťročnú prácu ľudí, ktorí na tom pracujú. Je pravdou, že sa zistili nové skutočnosti, koná sa,” uviedol.

Taktiež v pléne zdôraznil, že on si nemôže dovoliť obviňovať ľudí podozrivých z korupcie bez dôkazov, ako to robia niektorí politici. “Môžeme vznášať obvinenie iba tam, kde máme dôkazy. Nemôžem si dovoliť o tom bez dôkazov rozprávať. Ako prokurátor si to nemôžem dovoliť,” vyhlásil. Pripomenul, že odhaľovanie korupcie je zložitý proces, ktorý si vyžaduje čas. K odhaľovaniu organizovaného zločinu uviedol, že sa s ním stretáva aj na medzinárodnej báze, a preto sa vytvárajú medzinárodné vyšetrovacie tímy aj s našimi prokurátormi. “Zvládame aj túto situáciu,” povedal.

V roku 2016 vybavil Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) SR spolu 713 trestných oznámení. Vyplýva to zo Správy o činnosti ÚŠP v roku 2016, ktorú dnes predniesol Kováčik v pléne parlamentu. Správa približuje prípady korupcie, terorizmu. Kováčik v správe uvádza, že počet osôb stíhaných pre trestné činy korupcie, či počty obžalovaných a odsúdených za posledné tri roky klesol. Špeciálna prokuratúra vlani dostala 602 trestných oznámení od rôznych subjektov. „Najväčší počet trestných oznámení predstavovali podania fyzických osôb nespokojných s činnosťou štátnych orgánov, policajtov, sudcov a prokurátorov, prípadne predstaviteľov samosprávy. Oznamovatelia veľmi často ani nevedeli, aký trestný čin mali napadnuté osoby spáchať, avšak subjektívne boli presvedčení, že išlo o nezákonné konanie. Argumentovali tým, že nedôverujú príslušným orgánom na okresnej alebo krajskej úrovni,” konštatuje špeciálna prokuratúra.

Časť oznámení tvorili podľa ÚŠP podania fyzických a právnických osôb (podnikateľských subjektov), ktoré sa cestou trestného konania snažili riešiť medzi podnikateľmi vznikajúce, trvajúce a nevyriešené obchodnoprávne a občianskoprávne vzťahy. „Pomerne veľká časť trestných oznámení bola dôvodná. Väčšinou išlo o podania štátnych orgánov, na základe ktorých bolo začaté trestné stíhanie a v odôvodnených prípadoch aj vznesené obvinenie. Najviac takýchto dôvodných trestných oznámení podali úrady práce, sociálnych vecí a rodiny oznamujúce podozrenia z trestných činov poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev,” uvádza ÚŠP.

© SITA