Bývalý minister obrany a poslanec za SaS Ľubomír Galko zdôraznil, že vláda ani po takmer štyroch rokoch nedokázala predstaviť nový zákon o tajných službách.

BRATISLAVA 29. septembra (SITA) – Poslanci, ktorí majú byť členmi komisie dohliadajúcej na zákonnosť odpočúvania občanov bezpečnostnými zložkami, by podľa opozičných zákonodarcov mali mať bezpečnostnú previerku. Novela zákona o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov (ITP), z ktorej vyplýva vznik komisie, bezpečnostné podmienky pre poslancov v komisii nevyžaduje.

Exminister vnútra a spravodlivosti Daniel Lipšic návrh v podobe, v akej je predložený, považuje za nebezpečný. Podmienky členstva v komisii sa podľa jeho slov musia zmeniť. Buď poslanci, ktorí môžu byť členmi komisie, by museli disponovať previerkou Národného bezpečnostného úradu (NBÚ), alebo by raz za rok chodili na detektor lži. Lipšic rovnako považuje za riziko, že so živými spismi sa budú môcť oboznamovať všetci ôsmi členovia komisie. V zahraničí podľa neho do živých spisov majú oprávnenie vstupovať dvaja poslanci – jeden za koalíciu a jeden za opozíciu.

Bývalý minister obrany a poslanec za SaS Ľubomír Galko zdôraznil, že vláda ani po takmer štyroch rokoch nedokázala predstaviť nový zákon o tajných službách a zameriava sa len na čiastkové zmeny. Galko súhlasí a podporuje sprísnenie kontroly a podmienok nasadzovania odposluchov, vládny návrh však nepodporí, liberáli ho považujú za nesystémový, nebezpečný a neodborný. Novela podľa Galka nerieši, ako by členovia komisie fungovali počas menšinovej vlády, úradníckeho kabinetu, respektíve ak by sa poslanec a člen komisie stal nezaradeným zákonodarcom. Za neprijateľné a nebezpečné považuje Galko skutočnosť, že členovia komisie, ktorí sú poslancami, sa budú môcť oznamovať so živými prípadmi. Galko ako príklad uviedol, že napríklad z rezortu obrany unikali utajované skutočnosti cez poslancov po kontrolách branno-bezpečnostného výboru v rezorte. SaS podľa Galka navrhuje nezávislú kontrolu odposluchov, teda cez samostatný orgán, ktorý by bol kreovaný výhradne z radov prokurátorov, sudcov, spravodajcov a ďalších nominantov, ale nie politikov.

Poslanec za Most-Híd Gábor Gál upozornil, že súdy v minulosti často vydávali rozhodnutia na nasadenie ITP pri splnení formálnych náležitostí, čo považuje za problém. Súdy by podľa Gála pri každom rozhodnutí o použití ITP mali posudzovať aj obsah žiadosti a postupovať podľa zásad legality, legitimity a proporcionality.

Minister vnútra Robert Kaliňák pripúšťa úpravy a diskusiu s cieľom zlepšenia návrhu. Previerky pre poslancov, ktorí by boli členmi komisie, podľa Kaliňáka do zákona nedali preto, lebo chceli eliminovať vplyv vlády na zloženie komisie. Previerky podľa ministra riešia exekutívne inštitúcie, ktoré v konečnom dôsledku spadajú pod vládu a bez potreby previerok zanikne aj teoretická možnosť, že by vládna väčšina mohla ovplyvniť zloženie komisie.

Na zákonnosť odpočúvania občanov bezpečnostnými zložkami bude dohliadať špeciálna komisia. Uvádza sa to v novele zákona o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím ITP. Účelom návrhu je nová úprava kontroly nad použitím informačno-technických prostriedkov, ktorá má v tejto oblasti posilniť externý dohľad parlamentu. Komisiu majú tvoriť šiesti členovia nominovaní osobitnými kontrolnými výbormi a výborom pre obranu a bezpečnosť, pričom traja členovia budú zástupcami vládnych strán a traja členovia zástupcami opozície. Predseda komisie bude zástupcom opozície. Ďalších dvoch členov bude do komisie voliť parlament. Kontrolu využívania odpočúvania novela navrhuje vykonávať jedenkrát do roka alebo kedykoľvek, ak sa komisia o tom uznesie. Kontrola bude možná aj na základe podnetu občana SR, ak sa domnieva, že sa informačno-technické prostriedky používajú voči nemu.

© SITA