Medzi ľuďmi odsúdenými za korupciu na Slovensku nenájdeme žiadneho vrcholového politika či iného predstaviteľa štátu, ministerstiev.

BRATISLAVA 13. novembra (SITA) – Medzi ľuďmi odsúdenými za korupciu na Slovensku nenájdeme žiadneho vrcholového politika či iného predstaviteľa štátu, ministerstiev. Za netrestaním korupcie však nestoja súdy, ale prokuratúra. Povedal to dnes na tlačovej konferencii v Bratislave riaditeľ organizácie Transparency International Slovensko (TIS) Gabriel Šípoš. Vláda dala ľuďom sľub, že bude systematicky likvidovať korupciu na všetkých úrovniach a zdôraznila, že chce zaviesť účinný sankčný mechanizmus proti nej, no nestalo sa, pripomenul. „Aj po štyroch rokoch vlády platí, že korupcia je trestaná len mierne, a to len v prípade tzv. malých rýb,” poznamenal.

Za netrestaním korupcie stojí podľa TIS málo aktívna prokuratúra, problémom nie sú súdy, pretože tie odsúdia 93 percent obžalovaných. Ako povedal Samuel Spáč z organizácie, len 33 odsúdených však skončilo vo väzení, čo sú štyri percentá. „Veľká masa odsúdených skončí buď s podmienkou alebo s finančným trestom,” pripomenul. Len o menej ako tretine súdených sa podľa neho rozhoduje pred súdom, väčšinou je riešením dohoda o vine a treste, pri ktorej hrá kľúčovú úlohu prokuratúra. „Už keď sa korupcia nejakým spôsobom dostane pred súd, trestajú sa len bežní občania. Nemožno to však dávať za vinu súdnej moci, pretože to, čo sa pred súd dostane, odsúdené je. Problém teda spôsobuje prokuratúra, tá v mnohých prípadoch rozhoduje o tom, ako budú trestné činy vyriešené,” vysvetlil Spáč s tým, že masívna časť pri korupcii je vyriešená dohodou o vine a treste.

Ako nadviazal Gabriel Šípoš, vyšetrovatelia im často spomínali, že vyšetrovanie korupcie nie je jednoduché. Finančné tresty za korupciu sa podľa neho za posledné štyri roky týkali sumy viac ako milión eur. „Druhým kľúčovým zistením je úloha prokuratúry. Veľa sa hovorí o súdoch, ktoré možno nefungujú, no zistili sme, že väčšiu úlohu majú prokurátori, pretože nepustili žiadny veľký prípad pred súd,” povedal novinárom. Do viac ako polovice prípadov súdy nevstupujú, pretože sú vyriešené dohodou o vine a treste, ktorá je spravená na úrovni prokuratúry. Podľa Šípoša je naozaj zodpovedný za netrestanie korupcie špeciálny, ale aj generálny prokurátor. „Podľa nás sa dá hrať s transparentnosťou, no v princípe je to o tom, koho sú poslanci ochotní zvoliť,” poznamenal. Šípoš si vie predstaviť, že v mnohých prípadoch nezačne konať ani polícia, no oveľa väčšiu váhu by aj tak priložil práve prokuratúre, pretože na jej strane je väčšia neochota.

Medzi nepodmienečne odsúdenými za posledné štyri roky sú napríklad štyria policajti, dvaja prokurátori, dvaja úradníci, starosta obce či šéf oblastnej pobočky štátnych lesov. „Takmer 90 percent vymeraných trestov pre korupciu sa skončilo podmienkami či finančnými trestami vo výške takmer 1,2 milióna eur,” povedal Samuel Spáč. Ako dodal, hrubý odhad výšky korupcie na Slovensku pritom dosahuje pol miliardy eur ročne. Prípad korupcie je vyriešený dohodou o vine a treste v 49 percentách, 32 percent predstavujú trestné rozkazy, pri ktorých o trestoch rozhodujú prokurátori, 14 percent ľudí je odsúdených a päť percent oslobodených.

Organizácia Transparency Internrational Slovensko za posledné štyri roky zisťovala, ako je u nás trestaná korupcia, pričom skúmala viac ako 700 súdnych rozhodnutí od roku 2012. Zo 711 obžalovaných bolo 23 takých, ktorí boli odsúdení za svoje pôsobenie vo volenej funkcii, prevažnú časť z nich tvorili starostovia a miestni poslanci. Doteraz najvyššie postaveným a za korupciu potrestaným voleným predstaviteľom je primátor Čadce Jozef Pohančeník, skutok sa stal ešte v roku 2005. Dostal desaťročný trest.

Organizácia analyzovala viac ako 700 dokumentov zo stránok ministerstva spravodlivosti a z portálu Otvorené súdy. Skúmala tak 615 prípadov, z ktorých sa väčšina týkala práve korupcie. Zamerali sa však i na subvenčný podvod, poškodzovanie finančných záujmov Európskych spoločenstiev, porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku, machinácie pri verejnom obstarávaní či na trestné činy verejných činiteľov, ako je zneužívanie právomoci či neplnenie povinností. Ako riaditeľ TIS Gabriel Šípoš povedal, Slováci by sa nemali báť prílevu utečencov, ale korupcie. „Tá je na Slovensku oveľa dôležitejším problémom, pričom by občania i politici mali našu krajinu viac chrániť pred ľuďmi, ktorí sa dopúšťajú korupcie ako pred tými, ktorí utekajú zo svojej krajiny pred vojnami,” dodal.

© SITA