Jaroslav Haščák podal prostredníctvom advokátskej kancelárie Dentons Ministerstvu  spravodlivosti SR žiadosť o predbežné prerokovanie svojho nároku na náhradu škody Kauza Arpáš

Jaroslav Haščák zastúpený advokátskou kanceláriou Dentons podal dňa 25. marca 2022 Ministerstvu
spravodlivosti Slovenskej republiky žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorá
mu bola spôsobená nezákonným obvinením, zadržaním a väzbou vo veci údajného vynášania
spravodajských informácií týkajúcich sa tzv. spisu Gorila z prostredia SIS. Predbežné prerokovanie je
zákonnou podmienkou pre uplatnenie nároku na náhradu škody proti štátu na súde.

J. Haščák žiada Ministerstvo spravodlivosti SR, Generálnu prokuratúru SR a Ministerstvo vnútra SR
o verejné ospravedlnenie za spôsobení ujmu. Uplatňuje si taktiež peňažné nároky v celkovej
predpokladanej výške 13 496 724 EUR až 16 829 724 EUR pozostávajúce z ušlého zisku, trov trestného
konania a peňažnej satisfakcie za spôsobenú nemajetkovú ujmu. Podstatnú časť nároku (>99%) tvorí
ušlý príjem spojený s výkonom funkcie managing partnera skupiny Penta, o ktorý J. Haščák v dôsledku
nezákonného trestného stíhania a väzby prišiel. Presná výška nároku v rámci uvedeného intervalu bude
určená na základe schválenej auditovanej účtovnej závierky spoločnosti Penta Investments Limited
najneskôr do konca augusta 2022. To však nebráni predbežnému prerokovaniu nároku, pretože pokiaľ
štát prijme návrh J. Haščáka na ospravedlnenie, J. Haščák je pripravený vzdať sa peňažných nárokov.
Ak k ospravedlneniu nedôjde, bude nárok uplatnený na súde. Akúkoľvek peňažnú čiastku, ktorá by mu
bola priznaná v prípadnom súdnom konaní, si J. Haščák neponechá pre seba, ale po odpočítaní
nákladov na právne služby ju venuje na dobročinný účel, o ktorom bude vopred informovať.

Trestné konanie vedené voči J. Haščákovi sa týkalo obvinenia z podplácania a legalizácie príjmu z
trestnej činnosti v súvislosti s údajným vynášaním spravodajských informácií týkajúcich sa tzv. spisu
Gorila z prostredia SIS. Bolo postavené len na výňatku z internetového spisu Gorila, ktorý hovorí o
údajnej spravodajskej informácii SIS bez toho, aby bol dôkazne overený jej obsah a pôvod, pričom
nebola ani vypočutá údajná autorka tejto informácie. Vyšetrujúce orgány nepredložili žiadny dôkaz o
tom, že by Ľubomír Arpáš mal vyniesť nahrávky Gorila, či čokoľvek iné zo SIS a poskytnúť to priamo
alebo nepriamo J. Haščákovi. Rovnako nepredložili dôkazy o tzv. fiktívnom zmluvnom vzťahu medzi
spoločnosťami Identita a Barkont, resp. o neprimeranosti odmeny Ľ. Arpáša. J. Haščák bol vzatý do
kolúznej väzby z dôvodov, ktoré boli absolútne neopodstatnené – konkrétne, že J. Haščák, resp.
spoločnosti s jeho majetkovým podielom, vlastní médiá, resp. prevádzkuje web, kde zverejňuje
stanoviská ku kauze Gorila, alebo že uplatňuje svoje procesné práva podávaním návrhov na príslušné
štátne orgány.

Nezákonnosť trestného stíhania a väzby J. Haščáka opakovane konštatoval Najvyšší súd Slovenskej
republiky v rozhodnutiach týkajúcich sa jeho väzby. Uznesenie o vznesení obvinenia bolo napokon pre
nezákonnosť zrušené generálnym prokurátorom Slovenskej republiky.

Podľa Petra Kubinu, managing partnera advokátskej kancelárie Dentons, ktorá J. Haščáka zastupuje:
„Náš klient sa domáha len toho, čo by malo zo strany štátu prirodzene nasledovať po každom obvinení
a vzatí do väzby, pri ktorom súdy konštatovali jeho nedôvodnosť a nezákonnosť. V tomto prípade
označili postup štátnych orgánov voči nášmu klientovi za nezákonný jednohlasne dva senáty, teda osem
sudcov Najvyššieho súdu SR a v zhode s nimi aj generálny prokurátor. Orgány prípravného konania,
ktoré mali dbať na zachovanie dozoru a kontroly zákonnosti zásahov do osobnej slobody v trestnom
konaní, tak žiaľ v trestnej veci Jaroslava Haščáka očividne zlyhali. Akceptácia nášho návrhu na
ospravedlnenie je skutočne to minimum, čo by štát mal v takomto jednoznačnom prípade urobiť.“