Stanovisko k rozhovoru M. Babacsovej pre Postoj Aktuality

Dňa 14.12.2022 zverejnil web Postoj.sk rozhovor s vedúcou špecializovaného tímu Gorila  Martinou Babacsovou. Dovoľujeme si na jeho obsah, najmä na to, čo v ňom bolo nepravdivé, zavádzajúce, či zamlčané, reagovať.

 

Účinky námietky zaujatosti

Vyšetrovateľka uvádza, že pre nevybavenú námietku zaujatosti sa nemôže zúčastniť úkonov v trestnom konaní, konkrétne napr. nahliadania obhajcov do spisu. Úkonom v konaní je však aj informovanie o  trestnom konaní podľa § 6 Trestného poriadku. Nepochybne takéto informácie verejnosti nemôže poskytovať a tobôž ich hodnotiť a interpretovať vyšetrovateľ, ktorý je namietnutý, kým sa o námietke nerozhodne.

Nedôvodnosť trestného stíhania v kauze „kupovania nahrávok“

Považujeme za značne zavádzajúce, ak v nadväznosti na zmienku o zrušení predchádzajúceho obvinenia J. Haščáka v kauze nahrávky (Arpáš) sa v rozhovore „opomenie“ fakt, že nedôvodnosť vznesenia obvinenia a absenciu akýchkoľvek dôkazov voči nášmu klientovi konštatoval nielen generálny prokurátor, ale predovšetkým dva senáty Najvyššieho súdu SR (8 z 15 členov trestnoprávneho kolégia NS SR).

Paralela s vecou „čurillovcov“

Paradoxom je, že práve M. Vagovič opakovane poukazoval na to, že v prípade vyšetrovateľov okolo Jána Čurillu rozhodol o nedôvodnosti obvinenia krajský súd a verejne kritizoval generálneho prokurátora za to, že toto súdne rozhodnutie nerešpektoval a obvinenie vyšetrovateľov následne nezrušil. V Haščákovom prípade však dáva najavo, že sa mu Žilinkove rozhodnutie nepáči, hoci ten iba urobil to, čo Vagovič žiadal aj v Čurillovej veci: rešpektoval rozhodnutie súdu. V Haščákovom prípade pritom nedôvodnosť stíhania – na rozdiel od troch sudcov krajského súdu v kauze „Čurilla a spol.“ – potvrdilo dokonca osem sudcov najvyššieho súdu.

Nové obvinenie a korupcia

Úvodné repliky rozhovoru na tému „korupcia“ vyvolávajú značné rozpaky. M. Vagovič sa totiž pýta na silu dôkazov v prípade „korupčného správania“ obvinených a vyšetrovateľka odpovedá, že by sa k tomu nerada vyjadrovala, lebo to, ako to vyhodnotila, je obsahom uznesenia o vznesení obvinenia. Lenže v skutočnosti nikto zo siedmich obvinených z korupcie obvinený nie je. A preto ani niet čo vyhodnocovať.

„Haščákovi by som sa v tomto štádiu neospravedlnila“

Ministerstvo spravodlivosti sa na jeseň t.r. v kauze nahrávok ospravedlnilo J.Haščákovi z jedného základného dôvodu: lebo to pokladalo za vyjadrenie rešpektu k rozhodnutiam najvyššieho súdu a generálnej prokuratúry v tejto veci, z ktorých nezákonnosť väzby a obvinenia vyplynula. Štátny úradník, akým M.Babacsová nepochybne je, musí rozhodnutia súdov a prokuratúry rešpektovať, aj keď s nimi vnútorne nesúhlasí. Z vyjadrení M. Babacsovej však vyplýva, že s týmto rozhodnutím GP (na Najvyšší súd účelovo zabudla) nielenže nesúhlasí, ale ani ho nerešpektuje.

Napr. v uznesení o prerušení stíhania v kauze „nahrávky“ – hoci dôvodom  tohto prerušenia zo zákona malo byť, že vyšetrovateľ nevie zhromaždiť dôkazy, aby obvinil konkrétnu osobu – venovala vyšetrovateľka prevažnú časť odôvodnenia vysvetľovaniu, prečo Haščák obvinený byť mal, keďže dostatok dôkazov vraj mala. Neuvádza však, ktoré konkrétne dôkazy má na mysli. Dokonca Haščáka pritom väčšinou označovala ako „obvinený“, i keď ním už polroka nebol (31.8.2021 – 2.2.2022). Tento rozpor medzi výrokom, resp. zmyslom uznesenia a jeho odôvodnením sa nedá rozumne vysvetliť (ibaže by sa pani vyšetrovateľka jednoducho nevedela pri jeho písaní s tým, že Haščákove prvé obvinenie je už naozaj zrušené, zmieriť a túto pre ňu stále novú realitu odmietala).

Toto uznesenie, ktoré M. Babacsová podpísala, je zároveň plné „krvavých očí“, „takzvanej obhajoby“ a podobných invektív. Pani vyšetrovateľka totiž kauzu berie až zbytočne osobne.

363-ka – prízrak z budúcnosti, či minulosti?

Vagovič kladie opakovane otázku, či sa vyšetrovateľka nebojí, že jej Žilinka zruší 363-kou nové obvinenie. M. Babacsová sa samozrejme nebojí, lebo má vraj dôkazov dosť. Pritom obaja ignorujú známe fakty v súvislosti s obvinením dvoch vysoko postavených manažérov v „subkauze“ GovCo. V pôvodne samostatnej trestnej veci GovCo totiž generálny prokurátor na jeseň 2018 zrušil 363-kou skôr vznesené obvinenie obom týmto pánom, keďže svojim konaním nemohli spôsobiť škodu. Toto rozhodnutie GP „nehrozí“ z budúcnosti, toto rozhodnutie už totiž vydané je. A bez zmeny skutkového stavu je pre vyšetrovateľku záväzné.

A hoci sme počas dvoch nahliadacích dní žiadali druhú vyšetrovateľku o predloženie nových skutočností, ktoré mali odôvodniť obvinenie tých istých osôb vznesené po 4 rokoch v tej istej veci, nedostali sme nič. V kauze GovCo je tak „najnovšou listinou“ uznesenie z decembra 2019 o zastavení stíhania, lebo skutok nie je trestným činom, keďže treba rešpektovať 363-ku.

Babacsová teda vniesla obvinenie nie na základe nových dôkazov, ktoré by jej umožnili sa odchýliť od rozhodnutia GP, ale na základe odhodlania záväzným názorom GP sa neriadiť. Dôkazov tohto typu odhodlania vyšetrovateľky je v obvinení naozaj dosť, len to žiaľ nie sú nové procesné dôkazy.

Zneužitie právomoci verejného činiteľa možno vyriešia peniaze od obce

Nerešpektovanie záväzných pokynov GP pri opätovnom vznesení obvinenia je nepochybne zneužitím právomoci verejného činiteľa. Trestné oznámenie, ktoré v tejto súvislosti pripravujeme, však nemusí byť úspešné. Podľa zákona č. 73/1998 Z.z. sa totiž výkon funkcie policajta prerušuje počas výkonu platenej funkcie poslanca obecného zastupiteľstva, ktorú M. Babacsová ako poslanec obce Ivanka pri Dunaji vykonávala až do sľubu nových poslancov dňa 24.11.2022. Dňa 23.11.2022, kedy vzniesla predmetné obvinenie, teda ako poberateľ poslaneckej odmeny mala zo zákona funkciu policajta prerušenú. Čo má jasné konzekvencie aj na zákonnosť uvedeného obvinenia.

Prečo až po 11 rokoch …?

Moderátor sa vyšetrovateľky spýtal, prečo je obvinenie vznášané až po 11 rokoch. M. Babacsová vysvetlila, že boli nové, boli len dve (vyšetrovateľky) a museli vykonať veľa analýz, oboznámiť sa s dôkaznou situáciou. Čas sa tak natiahol a až teraz majú výsledok.

Vo vyjadrení pani vyšetrovateľky chýba jedna základná informácia: zaobstarala si aj nové dôkazy? Lebo ak to iba tretia garnitúra na čele toho istého tímu zase znovu študovala tie isté staré spisy, potom pánu Vagovičovi otázku nezodpovedala. Údajné trestné činy totiž vyšetruje inštitúcia, nie konkrétny personál. A práve inštitúcia zodpovedá za to, že zo starých spisov „nevypadávajú“ po mnohých rokoch nové podozrenia, ktoré mali v hlavách policajtov po ich štúdiu skrsnúť už dávno.

Okrem toho disponujeme oficiálnym dokumentom z vyšetrovacieho spisu na  policajnej inšpekcii, z ktorého vyplýva, že v júli 2020 M. Babacsová oznamuje inšpekcii, že v tíme Gorila je 10 členov a od nástupu M. Babacsovej  decembri 2019 má tím dohromady 5 vyšetrovateľov. Vedúca tímu by preto mala vysvetliť, kedy sa z 5 vyšetrovateľov stali vyšetrovateľky dve.

Digital Park – hrozil ozbrojený odpor?

Pani vyšetrovateľka sa ešte v decembri 2020 na FCB polície vyjadrila, že pri prehliadky v DPII hrozil ozbrojený odpor a stále opakuje, že operatíva potvrdzovala, že Penta má priestory obsadené ozbrojenou ochrankou. Opakujeme preto už po niekoľký krát: takéto informácie nie sú vo vyšetrovacom spise. Žiadna ozbrojená ochranka. Vyšetrovateľka Babacsová klame. Jediný, aj to neozbrojený ochranca, bol zhodený na zem pri vstupe kukláčov na recepciu na 6. poschodí a ešte bolo do neho aj kopnuté.

Digital Park – zaujímavé rozuzlenie údajného úniku informácií do Penty

Babacsová uvádza: „Taktiež sme disponovali informáciami o možnom úniku informácií, (…)  že určité osoby z vedenia polície v tom čase boli platené za to, že poskytovali ďalej informácie.“ Vagovič: „ (…) vy si myslíte, že ten únik bol aj smerom k finančnej skupine Penta?“ Babacsová: „Takýmito informáciami sme v tom čase disponovali.

Operatívne poznatky, ktorými tu M. Babacsová operuje, sú informácie, ktoré policajt môže vždy tvrdiť, ale nikdy nemusí dokázať. V zhode s tým M. Babacsová  za dva roky nepredložila nič, čím by tieto informácie doložila lepšie ako iné jej tvrdenia, ako napr. že očakáva v Digitali ozbrojený odpor alebo že v Digital Parku II  je ozbrojená ochranka.

Každopádne genéza tvrdenia M. Babacsovej o „únikoch“ a jej údajnej snahe im zabrániť v skutočnosti dokazuje niečo iné. V prvom rade, že nehovorí pravdu a o iných tvrdí ľahko vyvrátiteľné lži, spoliehajúc sa na efekt kombinácie svojej úradnej funkcie a „statusu“ svojich obetí ako vyhlásených „verejných nepriateľov“, ktorým predsa nikto nebude veriť. A dokazuje to navyše aj to, že sama hrubo porušila zákon, keďže v čase nasadenia tzv. kukláčov v Digital parku II nedisponovala súhlasom policajného prezidenta podľa § 67 ods. 3 policajného zákona, čo vlastne sama aj priznáva.

V skutočnosti sa na začiatku prehliadky pýtala advokátka Haščáková, prečo neboli o prehliadke informované aj spoločnosti, ktorých sa prehliadka týka. Inak povedané, prečo neboli oboznámené (s príkazom na prehliadku, ktorý im mal byť doručený) vlastník budovy, nájomca a podnájomca kancelárskych priestorov. Celé jej vyjadrenie je na zvukovom zázname, celú udalosť Haščáková opísala aj vo vyjadrení pre revíznu komisiu advokátskej komory, keď reagovala na disciplinárny podnet zo strany Babacsovej voči svojej osobe.

Napriek tomu M. Babacsová klamala, že V. Haščáková počas prehliadky uviedla, že „ako je možné, že neboli vopred o úkone informovaní, nakoľko vždy vedeli o každej akcii vopred a teraz ich nikto z vedenia neinformoval.“ Tento Haščákovej výrok si vymyslela deň po prehliadke, keď ho dala do textu akéhosi úradného záznamu.  V riadnej zápisnici z prehliadky, kde by sa k nemu Haščáková hneď mohla vyjadriť, chýbal.

Keď následne v marci 2021 vypovedala M. Babacsová v trestnom konaní ohľadom úniku zo spisu ako svedok, rozvíjala túto lož nasledovne: „(…) nemám žiadnu informáciu žeby prišlo k úniku týchto skutočností zo strany zainteresovaných osôb, čo do istej miery dokazuje aj to, že samotná JUDr. V. Haščáková bola nahnevaná, že nevedeli o tom, že do budovy Penty mieri polícia a bude vykonaná prehliadka.“.

V tejto línii M.Babacsová pokračovala vo výpovedi, keď uviedla, že o prehliadke a zákroku útvaru (kukláčov)  až do reálneho nasadenia nikto okrem vypočítaných osôb nevedel. Inak povedané, nevedeli o tejto akcii ani policajný prezident, ktorý mal podľa § 67 ods. 3 policajného zákona deň predtým nasadenie kukláčov povoliť, a ani šéf NAKA Zurian, ktorý žiadosť o nasadenie  kukláčov policajnému prezidentovi mal deň predtým Kovaříkovi predkladať.

To je ale potom ťažké vysvetliť, ako sa deň pred zákrokom mohol na povolení k akcii ocitnúť podpis Zuriana a Kovaříka, ak z dôvodu ochrany pred únikmi o zákroku vôbec vopred informovaní neboli. Zrejme teda bude pravdivé tvrdenie Zuriana, že dokument bol antedatovaný, čiže zákrok kukláčov bol nelegálny. A M. Babacsová o tom vedela.

Digital Park – primeranosť zákroku

Výrok M. Babacsovej „Tento zásah bol riešený úplne štandardným spôsobom tak, ako ho riešim aj v iných situáciách, alebo v iných prípadoch.“ nepotrebuje komentár.  Aj to je možné tvrdiť. Teda že nasadzovanie celého najelitnejšieho útvaru kukláčov na Slovensku o sile viac ako 60 mužov so skupinou 7 operatívcov a troch vyšetrovateľov  je keď už nie každodenná, tak aspoň rutinná zložka policajnej práce.

Avšak v rozhovore  nie je nijako vysvetlené, čo viedlo políciu k zaisteniu dvoch poschodí, kde pracovali obyčajní kancelárski zamestnanci. Ak cieľom bola jedna jediná kancelária na 7. poschodí, ktorá bola zaistená hneď na začiatku. Už v stanovisku pre médiá zo 17.10.2022 sme výpoveďami zamestnancov zdokladovali, že počas prvej hodiny zásahu kukláčov panoval v zásahovom priestore chaos a že zároveň verzie, ktoré tam šírili policajti o tom, kto a čo bude prehliadané, sa rôznili, až kým neprišli vyšetrovatelia, keď potom už zamestnanci mohli ísť konečne domov.

Pán Vagovič si mohol prečítať tieto výpovede a položiť pani vyšetrovateľke jednoduchú otázku: prečo zamestnancov, ktorí nemali byť prehliadaní, nepustili policajti hneď domov a prečo ich namiesto toho nútili si rozčleňovať veci na tie, ktoré budú prehliadané a tie ostatné, keď nakoniec objektom prehliadky neboli? A ako súvisel šuplík  zamestnanca marketingu, notebook stavebného konzultanta či ipad recepčnej s kauzou údajného kupovania nahrávok spred 15 rokov? Nijako, veď sa ich prehliadka napokon nedotkla, hoci istú dobu sa polícia tvárila, že súvisia.

Zároveň neexistuje nič, čo by ospravedlnilo, že do priestoru vtrhli ozbrojení príslušníci Lynx komanda s dlhými zbraňami pripravenými na streľbu, že si hrozbou použitia zbrane vynucovali poslušnosť a že vtedajší ich nadriadený  a dnešný policajný prezident Hamran nehovoril pravdu, že hrozba použitia zbrane počas zásahu aplikovaná nebola. Mohol by aspoň konečne objasniť, že či mala vtedy polícia aj plán B, ak by niekto z členov Lynx komanda vystrelil v tejto budove z betónu, skla a sadrokartónu.

A rovnako nič neospravedlňuje ani to, že vyšetreniu zásahu bráni neexistencia záznamov o priebehu akcie, hoci mali byť vyhotovené. Ak by nebolo tých pár bezpečnostných kamier spolu s rozhodnutím preskúmať záznamy z nich bezprostredne po zásahu, čím sa umožnilo ich zachovanie, a ak by neboli okamžite spísané svedectvá zamestnancov, neexistovali by dnes riadne dôkazy o priebehu tejto akcie. Možno sa na to niekto spoliehal. Takéto dôkazy ale mala vyhotoviť polícia, keďže jej účelom je chrániť občanov a nie seba a toho, kto zásahu velil.

Kto koho sleduje

Pani vyšetrovateľka uvádza, že si ako policajt všíma, že ju niekto sleduje a spája to s prácou v tíme Gorila, dokonca so vznášaním obvinení. Našťastie sa nevyjadrila, okrem narážok na tajnú službu, konkrétnejšie. Lebo minulý rok sme čelili podobným nepodloženým obviňovaniam zo sledovania novinárky a sudkyne práve v súvislosti s našou kauzou. Podozrenia šíril dokonca vtedajší podpredseda parlamentu. Po dôraznom opýtaní sa, o čo sa uvedené klebety opierajú, reči stíchli. Naozaj je neprístojné klebetiť bez dôkazov a ukazovať pritom prstom.

Na druhej strane, je naozaj vhodné, aby v takýchto situáciách podali dotknuté osoby trestné oznámenie aspoň na neznámeho páchateľa.

Kauza Šatan – ako to vyzerá, keď sa stratí mierka a o zamlčanej zaujatosti vyšetrovateľky

Pani vyšetrovateľka, navigovaná otázkami M. Vagoviča, ktorý väčšinu toho nepríjemného povedal za ňu, vysvetlila, kto pravdepodobne stojí za vypálením dvoch áut v jej rodine. A to údajne v súvislosti s jej účasťou na vyšetrovaní kauzy „Šatan“. Meno Miroslava G. uviedol síce pán Vagovič, ale M. Babacsová sa nebránila, tak ako neprotestovala voči podobným článkom, ktoré v identickom duchu publikoval M. Vagovič v posledných cca 10 rokoch.

Pani vyšetrovateľka k tomu následne dodala, že vtedajšie obdobie kauzy „Šatan“ (s vypaľovaním jej áut) jej pripomína terajšie obdobie. Tým terajším časovým určením mala pritom celkom isto na mysli jej aktuálne pracovné pôsobenie v tíme Gorila. Hoci neuviedla, čo konkrétne a obdobne monštruózne ako vypálenie auta sa jej má aktuálne diať, či hroziť.

Keďže ide o vážne slová, a keďže je v tých paralelách pani vyšetrovateľka až príliš nekonkrétna, hoci jedným dychom naznačuje, že sa cíti byť v kauze Gorila ohrozená, sme nútení na tieto jej tvrdenia reagovať.

Pani vyšetrovateľka stále tvrdí, že Haščák bol v kauze „nahrávok“ obvinený dôvodne. Jeho obvinenie bolo pritom v „jadre“ postavené na výňatku z internetového spisu „Gorila“, ktorý bol informáciou o tom, že istý P. Holúbek mal vedieť o tom, že istá I. Šimová mala do SIS doniesť operatívnu informáciu, ktorú mala získať od istých, nešpecifikovaných osôb a ktorá (operatívna informácia) mala byť poznatkom o korupcii a predaji nahrávok z odpočúvania vo vzťahu Arpáš  – Penta / Haščák.

Inak povedané išlo prinajlepšom o svedectvo z tretej ruky. Od roku 2015 verejne žiadame, aby bola pani I. Šimová (jej ľavé meno), bývalá príslušníčka SIS, vypočutá, nakoľko napriek mlčanlivosti vedela by zrejme uviesť v medziach zákonných obmedzení aspoň toľko, aby bolo jasné, či vôbec má k veci čo povedať alebo nie. A tým by sa možno celý príbeh tohto aktuálne prerušeného stíhania uzavrel. Napriek nášmu návrhu ju však M. Babacsová nevypočula.

Z obsahu vyšetrovacieho spisu ku „kupovaniu nahrávok“ (listiny, výsluch Holúbeka) je zrejmé, v akom vzťahu bola v inkriminovanej dobe I. Šimová, jej manžel a ďalší priatelia k Miroslavovi G. Keďže išlo o dlhodobý a úzky vzťah, zrejme pretrval aj dodnes. Malo ísť o blízky osobný vzťah, prepojený s obchodnou spoluprácou a blízkosťou k určitým kruhom v bezpečnostných zložkách okolo ministerstva obrany (a sčasti SIS). Obvinený Arpáš dokonca tvrdil, že Miroslav G. a Iveta Š. s jej manželom tú operatívnu informáciu o údajnom predaji nahrávok Pente SPOLU naňho z pomsty narafičili za to, že podľa nich služobnoprávne Šimovú v SIS ako svoju podriadenú šikanoval.

Na druhej strane, manžel I. Šimovej, bývalý riaditeľ VOS Stanislav Š., bol po odchode z VOS podriadeným obvineného Arpáša v SIS, ktorý najprv prepustil zo SIS Stanislava Š. a následne mal mať pracovné nedorozumenia s jeho manželkou Ivetou Š. ako svojou podriadenou.

Inak povedané, M. Babacsová vie, že korunná svedkyňa veci „kupovania nahrávok“ I. Š. a jej manžel S. Š. sú blízki osobní známi Miroslava G. a že existujú svedectvá, ktoré aj Miroslava G. spájajú so vznikom a šírením tej operatívnej informácie SIS, ktorá má byť základom podozrenia voči J. Haščákovi vo veci „kupovania nahrávok“.

Toho Miroslava G., o ktorom M. Vagovič v zastúpení M. Babacsovej (tá – obrazne – tomu prikyvuje) uvádza, že mal stáť za vypálením jej áut, pričom Babacsová sa vraj niečoho podobného bojí aj v kauze Gorila.

Ako potom mohla M. Babacsová vyšetrovať vec, kde obvinenie Haščáka a spol. stálo a padalo na tom, čo povie blízka osobná známa Miroslava G.? Ako mohla nemať pomer k veci, ak si dokonca traumu z veci „Šatan“ prenáša aj do kauzy Gorila? V ktorej ani nevie povedať, čoho sa vlastne bojí, takže nejde o strach, skôr o úzkosť. To je ale potom zrejmá zaujatosť.

Ak môže osoba, ktorá má traumu z údajného konania Miroslava G., vyšetrovať kauzu, kde blízka osobná známa M. G. je rozdielovým, korunným svedkom, potom niečo vážne v tomto vyšetrovaní nie je v poriadku. A ani v iných vyšetrovaniach širšie pojatej skupiny káuz s označením „Gorila“.