Daniel Lipšic, ktorý je prokurátorom Generálnej prokuratúry, zverejnil vo štvrtok 8.8.2024 na svojom facebookovom profile status pod názvom TARABA (NIELEN) KLAME. V tomto statuse reagoval na vyjadrenia ministra Tomáša Tarabu, opisujúce údajnú úlohu J. Haščáka pri prijímaní D. Lipšica do advokátskej kancelárie Dentons v roku 2016.

Lipšic v uvedenom statuse – okrem predloženia vlastnej verzie udalostí z jesene 2016 ohľadom jeho prijatia do Dentonsu – nevyberane a hrubo verbálne zaútočil na J. Haščáka, hoci ten mu na to nedal žiadny dôvod.

Prokurátor Lipšic porozprával na svojom FCB profile aj príbeh o jeho stretnutí s Haščákom, na ktorom mal vraj odmietnuť lukratívnu ponuku na zastupovanie vo veci Gorila. Tieto tvrdenia priklincoval zovšeobecnením, že Haščák sa riadil a  aj riadi postulátom, že „všetko je otázkou ceny“. Lipšic zároveň vyzval Haščáka na zverejnenie obsahu údajnej ponuky na spoluprácu v Gorile.

Podobne ako pred troma rokmi, v tlačovej správe z 6.9.2021 k Lipšicovmu statusu „Haščák a Mecom, a.s.“, si vyprosujeme, aby verejný činiteľ, predstaviteľ štátneho orgánu, ktorý má bdieť nad zákonnosťou v rôznych oblastiach života spoločnosti, takto primitívne a podlo útočil na osoby, ktoré s ním nevedú žiadnu verejnú polemiku a vťahoval ich do svojich konfliktov s politikmi, keď sa mu to z rôznych dôvodov hodí. J.   Haščák nemá s Tarabovými statusmi nič spoločné a nesie zodpovednosť výhradne za vlastné výroky.

Haščák nemal zámer verejne komentovať nástup D. Lipšica do AK Dentons. Advokát a klient spolupracujú na báze vzájomnej dôvery a aj keď sa v niečom nezhodnú, nerozmazávajú svoj vzťah v médiách. Opakované Lipšicove útoky mu však nedávajú na výber a je nútený vysvetliť, ako to bolo s Lipšicovým návratom do advokácie pred 8 rokmi a tiež reagovať na Lipšicovu verejnú výzvu.

I.

V októbri 2016 sa J. Haščák od partnera AK Dentons Petra Kubinu, ktorého najvýznamnejším vtedajším klientom bola práve investičná skupina Penta, dozvedel, že Daniel Lipšic chce po nešťastnej dopravnej nehode, kedy usmrtil chodca, opustiť politiku a vrátiť sa do advokácie, a to práve prostredníctvom Dentonsu. P. Kubina však na stretnutí zároveň uviedol, že si uvedomuje, že medzi Pentou / J. Haščákom a D. Lipšicom sú spory, a preto D. Lipšica odmietol. J. Haščák sa ale vyjadril, že by nemal proti nástupu D. Lipšica do Dentonsu námietky.

Následne, pár dní po stretnutí Kubina – Haščák, sa uskutočnilo trojstranné stretnutie Lipšic – Haščák – Kubina. Haščák chcel počuť dôvody, pre ktoré D. Lipšic odchádza z politiky a chcel sa presvedčiť o úprimnosti jeho zámerov. Na tomto stretnutí sa zároveň dohodlo, že sa uzavrie zmluva Lipšic – Haščák – Penta.

Haščák bol teda ten, kto dal súhlas na prijatie D. Lipšica do Dentonsu. Ak by ho nedal, D. Lipšic by do Dentonsu nenastúpil.

AK Dentons spolupracovala s oddelením treasury Penty, s Privatbankou a s inými dcérskymi spoločnosťami. Penta bola s vysokou mierou pravdepodobnosti obratovo najväčším zákazníkom Dentonsu. Podiel obratov od skupiny Penta na celkovom obrate Dentonsu v tom čase bol v desiatkach percent. Pre Dentons išlo o významný zdroj príjmov. Alternatíva, že by AK Dentons prestala spolupracovať s Pentou a radšej prijala D. Lipšica aj bez urovnania sporov s Haščákom a Pentou, preto ani nebola na stole.

Po stretnutí a súhlase aj ostatných partnerov Penty sa pripravila dohoda o urovnaní sporov. Stranami zmluvy boli J. Haščák, „Skupina Penta“ a D. Lipšic. Skupinu Penta tvorili všetky tie spoločnosti, ktoré boli zúčastnené na žalobách voči D. Lipšicovi. AK Dentons zmluvnou stranou nebola. Už aj z toho faktu je zrejmé, že zmluvu o pokoji s Pentou / Haščákom potreboval D. Lipšic. Potreboval si pred tým, ako ho AK Dentons prijme, usporiadať si svoje „spory“ s Pentou a prijať záväzok, že ich nebude ďalej hrotiť.

Práve preto v predmetnej zmluve, výmenou za stiahnutie podaní voči Lipšicovi súhlasil Lipšic s viacerými záväzkami, ktoré mali zabezpečiť do budúcna pokoj zbraní. V zásade išlo o zdržanie sa hostilných vyjadrení Lipšica na adresu Penty a J. Haščáka. Aj preto bolo agendou najbližších rokov prerokúvanie rôznych vyjadrení Lipšica, ktorý si ešte nezvykol na novú rolu. Mediátora robil Peter Kubina a prinajmenšom niektoré z týchto „mediácií“ (napr. keď sa D. Lipšic ospravedlňoval za výroky na Haščákovu adresu ako „oligarcha“) vieme aj dodatočne doložiť napr. emailmi.

Lipšic sa navyše zaviazal osobitnou zmluvnou povinnosťou voči Haščákovi a Pente dodržiavať mlčanlivosť o všetkom, čo sa v Dentonse o veciach klientov zo skupiny Penta dozvie. Tým mal byť zosilnený záväzok advokátskej mlčanlivosti plynúci zo zákona.

Nikto súdny nepochybuje, že samotnému prijatiu D. Lipšica do Dentonsu predchádzal vnútorný prijímací proces, zodpovedajúci medzinárodnému charakteru tejto kancelárie. Tento proces by však ani nezačal, ak by Penta a Haščák predbežne nevyjadrili súhlas s jeho nástupom.

II.

Lipšic za posledné tri roky opakovane zverejňoval viaceré údajné skutočnosti o zmluvnej spolupráci J. Haščáka / Penty s Dentonsom, čo je nielen porušením uvedenej zmluvnej povinnosti, ale aj profesijnej etiky advokáta. Ak by bol advokátom, hoci s pozastaveným výkonom advokácie, požiadali by sme orgány komory, aby ho za takéto výroky postavili pred disciplinárny senát a ten ho potrestal za disciplinárne previnenie. Žiaľ, advokátom nie je. Je tak úlohou orgánov prokuratúry posúdiť, či podobnými výrokmi prokurátor Lipšic neotriasol dôverou nielen jeho bývalých klientov, ale aj dôverou verejnosti v nezávislosť, profesionálnu neutralitu a spoločenskú vážnosť funkcie prokurátora.

Lipšic vo svojom FCB statuse vyzýva J. Haščáka na zverejnenie údajného obsahu jeho ponuky advokátskej kancelárie Dentons. Pokiaľ je nám známe, nemá Lipšic ku kancelárii Dentons žiadny vzťah a jeho výzva je aj preto absolútne nemiestna (pochybujeme, že takúto výzvu konzultoval s Dentonsom). Je pritom síce pravdou, že Lipšic sa s Haščákom stretol, avšak čas, okolnosti a obsah stretnutia opisuje nepravdivo.

Mimochodom, už v minulosti D. Lipšic uviedol, že sa on a ani jeho kolegovia z Dentonsu nedali Haščákom kúpiť. Uvedené bombastické formulácie prednášal o klientovi, pre ktorého Dentons robil roky pred takýmto údajným „incidentom“, ako aj roky po ňom a inkasoval za spoluprácu pomerne slušné peniaze. Ak by potom jeho kolegovia z Dentonsu zdieľali podobnú emóciu ako on, spolupracovali by dlhodobo s takým klientom, ktorý si vraj chcel kúpiť nie ich expertízu, ale rovno ich konkrétne názory?

A napokon, ako vyplýva z tlačovej správy V. Haščákovej (21.3.2024), D. Lipšic pracoval ešte v roku 2019 pre Haščáka a pripravoval znenie zákona o preukazovaní pôvodu majetku. Za jeho prácu inkasoval Dentons odmenu priamo od Haščáka. Potom ale ako porozumieť tomu, že superlukratívnu ponuku na spoluprácu v kauze Gorila Lipšic v roku 2018 odmietol, pobúrený snahou Haščáka „všetko si kúpiť“, avšak jeho morálny kompas ostal nedotknutý, keď mal pripravovať zákon, ktorý nebol do šuplíka, ako vieme doložiť a ako veľmi dobre vedel aj D. Lipšic. Tomu naozaj uverí len jeho nekritický fanúšik.

III.

Bývalý advokát Lipšic sa verejne zamýšľa nad mentálnym svetom jeho bývalého klienta Haščáka a pohoršene vzdychá, že Haščák si myslí, že za peniaze si môže kúpiť všetko. Pritom sa nepohoršoval, keď najmä vďaka J. Haščákovi slušne zarábal ako asociovaný advokát Dentonsu. Nie, vtedy sa, naopak, ospravedlňoval za to, že Haščáka označoval – hoci len nepriamo – za oligarchu. A vtedy preňho na dôvažok písal zákon o preukazovaní pôvodu majetku. V čase, keď mal byť údajne urazený ponukou v kauze Gorila.

Predpokladáme, že D. Lipšic sa už definitívne rozlúčil s eventuálnou kariérou v advokácii, nakoľko pri predstave, že váš aktuálny advokát sa raz bude rituálne pohoršovať nad vašim domnelým morálnym profilom a podsúvať verejnej mienke, že ste pomaly zlosyn, si to budúci klienti s objednávkou právnych služieb zrejme rozmyslia.

Ak by sa ale predsa len rozhodol vrátiť, odporúčame mu pozorne si prečítať, či vypočuť slová jeho bývalého „zamestnávateľa“ P. Kubinu v rozhovore pre Postoj, keď komentoval mandát pre J. Haščáka v súvislosti s Gorilou v spore so štátom o náhradu škody:

„(…) spoločnosť veľa vecí vníma cez osoby, ale to nie je až tak veľmi právnické uvažovanie. Právnik sa nepozerá na vec cez osoby, ale pozerá sa na tú vec samotnú. A viete, ja nerobím moju advokátsku prax kvôli tomu, aby som požíval za to priazeň verejnej mienky. Ja si nezarábam na každodenný chlieb verejnou mienkou. Mojim klientom nie je verejná mienka. Keby som bol politik, tak sa možno správam inak. Lebo tam závisím od toho, čo si o mne myslí nejaká nadpolovičná väčšina spoločnosti a preto tú verejnú mienku ovplyvňujem. Advokát sa nemôže riadiť verejnou mienkou, lebo to nie je jeho klient. Advokát sa musí riadiť jedine záujmom klienta. A áno, všetko má nejaké reputačné dopady. Aj to, že dnes sedím vo vašom štúdiu môže mať nejaké reputačné dopady. Aj to, že ma niekto vidí s niekým na pive – všetko môže mať reputačné dopady. Ale práve preto ich treba vyhodnocovať aj v nejakom celom historickom kontexte. Takže ja v tejto veci – moje svedomie je úplne čisté.“

Lipšic však čisté svedomie nemá. Po odchode z Dentonsu bol ako špeciálny prokurátor v kauzách J. Haščáka v permanentnom konflikte záujmov, verbálne do nich zasahoval, organizačne ich ovplyvňoval (máme konkrétne dôkazy), hoci sa mal v prvý deň po nástupe vylúčiť (urobil to až po dvoch rokoch). Riadil sa viac potrebou ovplyvňovať verejnú mienku a zachovať si jej priazeň než trestným poriadkom. Jeho prokurátorský étos bol étosom kupovanej spravodlivosti, zodpovedajúci tak samotnej podstate kajúcnického biznisu, ktorý pomáhal prevádzkovať (aj J. Haščákovi si dovolil dať dňa 2.12.2020 ponuku „na spoluprácu“). Nevedel sa vo veciach svojho úradu odosobniť, nevedel vnímať samotnú vec, na rozdiel od jeho skúsenejšieho ex-kolegu. Jeho mentálny svet vystihla tak najlepšie karikatúra, ktorú dostal na päťdesiatku od kolegov z ÚŠP: bol to obraz sveta bojovníkov z romantických príbehov, ktorí stínajú hlavy údajným predstaviteľom Mordoru a o vine svojich „klientov“ majú vopred jasno.

Veríme, že na verejnú výzvu D. Lipšica sme odpovedali dostatočne jasno a vyčerpávajúco. Kto chce kam, pomôžme mu tam.