V utorok, 1. decembra 2020, v poobedňajších hodinách obsadilo viac ako 60 príslušníkov Lynx komanda dve poschodia budovy Digital Park II , ktoré si prenajímajú spoločnosti zo skupiny Penta.

V rovnakom čase bolo vtedajšiemu Managing partnerovi skupiny Penta Jaroslavovi Haščákovi vznesené obvinenie za korupciu a legalizáciu príjmu z trestnej činnosti, pre podozrenia z obchodovania s tzv. nahrávkaou Gorila. Zadržaný bol v priestoroch budovy Národnej kriminálnej agentúry kam sa dobrovoľne dostavil na (ako bolo neskôr zistené) fingovaný výsluch.  Hodinu po obsadení priestorov skupiny Penta bol pred zrakmi novinárov a za prítomnosti ich fotoaparátov a kamier privezený do budovy Digital Park II aj Jaroslav Haščák, aby sa zúčastnil nezákonnej prehliadky svojej kancelárie.

Jaroslav Haščák a jeho advokáti už od samého začiatku trvali na nedôvodnosti masívneho policajného zásahu či samotného obvinenia, a poukazovali na zásadné porušovanie nielen jeho práv v priebehu celého vyšetrovania, ale aj na porušovanie základných princípov právneho štátu. Po dvoch rokoch a dvoch mesiacoch od vznesenia obvinenia, disponuje Jaroslav Haščák zásadnými rozhodnutiami, ktoré to potvrdzujú.

Nezákonná väzba

Po vznesení obvinenia a zadržaní Jaroslava Haščáka podal dozorový prokurátor ÚŠP Ondrej Repa návrh na vzatie J. Haščáka do väzby pre obavu, že môže ovplyvňovať svedkov. Išlo pritom o skutok, ktorý sa stal v roku 2006, trestné stíhanie vo veci začalo v roku 2015 a všetci svedkovia boli už dávno vypočutí.

Dňa  4. decembra 2020 sudkyňa Špecializovaného trestného súdu Pamela Záleská vzala Jaroslava Haščáka do kolúznej väzby.  Dôvod pre väzbu sudkyňa Záleská vzhliadla v tom, že v portfóliu Penty sú aj média, a že Jaroslav Haščák by mohol „systematicky a sofistikovane usmerňovať vydavateľskú činnosť tak, aby výsledkom bolo zosúladenie výpovedí svedkov a obvinených v jeho prospech“, a  tiež aj v tom, že sa počas vyšetrovania kauzy Gorila domáhal svojich práv prostredníctvom oficiálnych podaní a sťažností.

Takáto argumentácia nie je ojedinelá len v rozhodovacej praxi súdov SR, ale aj v rozhodovacej praxi samotnej sudkyne Záleskej. Len niekoľko dní po rozhodnutí o vzatí Jaroslava Haščáka do väzby, sudkyňa Záleská rozhodovala o väzbe pre obvinených v kauze takzvaných „olejárov“ – JOPI. Tí boli stíhaní pre skutky páchané v rokoch 2009 až 2018. Sudkyňa v tomto prípade skonštatovala, že dvojročný odstup od spáchania posledného skutku je príliš dlhá doba a preto nemôže založiť obavu z kolúzneho konania a obvinených do väzby neposlala. Naproti tomu, skutok, za ktorý bol stíhaný Jaroslav Haščák, mal byť spáchaný pred takmer 14-timi rokmi.

Jaroslav Haščák bol z väzby prepustený 7. januára 2021 po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ktorý konštatoval jej nezákonnosť nielen pre neexistenciu väzobných dôvodov, ale aj pre nedôvodnosť trestného stíhania.

Nezákonné obvinenie

Hoci Najvyšší súd SR primárne posudzoval, či existujú dôvody na väzobné stíhanie Jaroslava Haščáka, vo svojom rozhodnutí sa vyjadril aj k samotnému obvineniu. Obvinenie označili traja sudcovia senátu najvyššieho súdu za nezákonné, nakoľko v tomto prípade podľa ich názoru úplne absentovali akékoľvek dôkazy, ktoré by mohli vôbec zakladať podozrenie, že skutok sa stal tak, ako je to opísané v uznesení o vznesení obvinenia.

Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podala vtedajšia ministerka spravodlivosti Mária Kolíková dovolanie. Podnet na podanie dovolania podal špeciálny prokurátor Daniel Lipšic.

Päťčlenný dovolací senát Najvyššieho súdu SR v septembri 2021 dovolanie ministerky Márie Kolíkovej odmietol a to z procesných dôvodov, keďže medzitým došlo k zrušeniu obvinenia J. Haščáka. Nakoľko to ale považoval najvyšší súd za zásadné, ako obiter dictum (poznámka na okraj) uviedol, že sa v plnej miere stotožňuje so závermi najvyššieho súdu z januára 2021 a konštatoval, že v prípade Jaroslava Haščáka neexistovali nielen dôvody na väzbu, ale ani len dôvody na vznesenie obvinenia.

Tým potvrdil, že zrušenie obvinenia Jaroslava Haščáka zo strany generálneho prokurátora Maroša Žilinku z 31.8.2021 bolo opodstatnené a v zhode so závermi rozhodnutia najvyššieho súdu z januára 2021 o nezákonnosti väzby a aj samotného obvinenia. Rozhodnutím generálneho prokurátora bolo obvinenie a všetky naň nadväzujúce úkony zrušené z dôvodu ich nezákonnosti.

V septembri 2022 sa štát prostredníctvom ministerstva spravodlivosti Jaroslavovi Haščákovi ospravedlnil za nezákonné rozhodnutia a postupy vyšetrovateľky NAKA Martiny Babacsovej, prokurátora ÚŠP Ondreja Repu a sudkyne ŠTS Pamely Záleskej, na základe ktorých bol nezákonne zadržaný, obvinený a vzatý do väzby.

(Ne)zákonná 363-ka

Rozhodnutie generálneho prokurátora Maroša Žilinku sa opieralo o názor najvyššieho súdu z 7.1.2021, ktorým bol Jaroslav Haščák prepustený z väzby, nakoľko obvinenie nebolo postavené na žiadnych použiteľných dôkazoch. Zároveň, v septembri 2021 dovolací senát najvyššieho súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní ministerky spravodlivosti, uzavrel, že aj keby nebolo „Žilinkovho rozhodnutia“, musel by dovolanie zamietnuť, nakoľko rozhodnutím o prepustení J. Haščáka z väzby boli vyriešené všetky relevantné otázky správne. Inak povedané, aproboval tým nielen záver súdu o absencii dôvodnosti obvinenia z januára toho istého roku, ale aj rozhodnutie generálneho prokurátora.

Nezákonné dôkazy

Generálny prokurátor sa vo svojom uznesení venoval aj nezákonnosti doteraz zadovážených dôkazov – konkrétne údajnému spisu Gorila, ktorý bol anonymne zverejnený na internete a ktorý bol podkladom pre začatie trestného stíhania vo veci Arpáš, a aj nahrávkam nájdeným v roku 2018. Tie označil za nezákonné a vyšetrovateľku NAKA JUDr. Martinu Babacsovú upozornil na to, že je povinná ich zničiť.

Nasadenie ITP v rokoch 2005 a 2006 Slovenskou informačnou službou bolo už v minulosti niekoľko krát ústavným súdom označené za nezákonné a teda akékoľvek materiály z neho vyplývajúce sú ako dôkaz v trestnom konaní nepoužiteľné.

Rozhodnutia ústavného súdu z rokov 2012 a 2016 potvrdil v lete 2021 a 2022 aj Európsky súd pre ľudské práva. ESĽP vo svojom rozhodnutí vo veci Zoltána Vargu konštatoval, že slovenské štátne orgány používali ITP v rámci akcie Gorila nezákonne a rovnako nezákonne ďalej s týmito záznamami nakladali.

V ďalšom rozsudku ESĽP (Jaroslav Haščák proti SR) z júna 2022 sa rovnako konštatuje, že všetky materiály z akcie Gorila, či už sa jedná o nahrávky, alebo údajný spis prípadne analytické prepisy nahrávok, sú nelegálne a musia byť zničené.

V súvislosti s ITP Gorila boli vydané aj ďalšie rozhodnutia. Ide napríklad o rozhodnutie ústavného súdu, ktorý konštatoval, že NAKA nekonaním pri preverovaní pôvodu nahrávok Gorila a nakladaním s nimi (ich odovzdanie, prevzatie, analyzovanie, preverenie ich legality, nezničenie), porušila práva Jaroslava Haščáka. Tento posledný rozsudok padol koncom minulého roka, kedy Ústavný súd orgánom činným v trestnom konaní prikázal preveriť pôvod nahrávok nájdených v roku 2018, a v prípade, že sa preukáže, že ide o nahrávky, ktoré sú výsledkom akcie SIS, orgány činné v trestnom konaní ich musia zničiť.

Nezákonný zásah kukláčov

Ozbrojený zásah Lynx komanda v Digital Parku II bol od počiatku podrobený veľkej kritike. Vyšetrovateľka Martina Babacsová a prokurátor Ondrej Repa totiž desiatky po zuby ozbrojených kukláčov nepotrebovali na zadržanie konkrétnej osoby a dokonca ani na zaistenie a prehľadanie rozsiahleho priestoru, ale iba jednej kancelárie.

Aj napriek tomu však príslušníci Lynx komanda mierili na desiatky prítomných zamestnancov nabitými automatickými zbraňami, postavili ich čelom k stene a obmedzili ich na osobnej slobode po dobu niečo vyše jednej hodiny.

To čo sa v priestoroch spoločnosti Penta dialo najlepšie opisujú úryvky z výpovedí samotných zamestnancov:

• „Pani AA sa zľakla a oznámila, že na chodbe sú nejakí maskovaní muži so samopalmi, vyťahujú ľudí zo zasadačiek a že sa bojí. Tak som začal mať strach aj ja, že nás prepadli teroristi.“
• „…zbadala som mojich kolegov, ktorí stáli ako nejakí zločinci tvárou ku stene alebo k zasadačke s rukami hore.“
• „V momente, keď som sa dostala z firmy von rozplakala som sa a triasla od strachu. Bol to naozaj veľký šok. To som ešte nevedela, ako ťažko budem vnímať nasledujúci deň v práci, keď som si znova sadla na moje miesto.“
• „Veľa krát som v práci mala svoju štvorročnú dcérku. Nechcem si ani len predstaviť, keby tu v tom čase bola so mnou.“
• „Psychický stres sa však odchodom z pracoviska neskončil, ale pretrváva do dnes, kedy nedokážem mať dlhodobo zavreté dvere na kancelárii…“

Absurdnosť a neprimeranosť zásahu podčiarkuje nielen to, že trestné stíhanie Jaroslava Haščáka bolo nedôvodné a nezákonné, ale aj okolnosti, ktoré tomuto zásahu predchádzali.

Z doterajších zistení vyplýva, že žiadosť o zákrok Lynx komanda voči Jaroslavovi Haščákovi a Pente mala číslo vyšetrovacieho spisu veci Očistec, email Jána Čurillu (nie Martiny Babacsovej, vedúcej vyšetrovacieho tímu Gorila), ako zodpovedného vyšetrovateľa v „päte“ žiadosti a nesprávnu právnu kvalifikáciu skutku.

Takéto pochybenia boli nadriadeným vyšetrovateľky Martiny Babacsovej Jánom Čurillom označené za pisársku chybu, za čo s ňou bol vykonaný pohovor a musela absolvovať preškolenie.

Policajný prezident a šéf NAKA, ktorých súhlasu podlieha nasadenie útvaru, by teda podľa týchto informácií uvedených v žiadosti nevedeli, v akej veci zásah povoľujú. Podľa medializovaných vyjadrení sa však mal zásah udiať bez ich súhlasu. Obaja menovaní mali žiadosť podpísať až po zrealizovaní zásahu. Súhlas na nasadenie takto masívnych síl bol teda s najväčšou pravdepodobnosťou antedatovaný.

V tejto veci bolo v októbri 2022 začaté trestné stíhanie pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa – aj pre podozrenie z antedatovania príkazu.

Advokáti sa s týmito zisteniami obrátili aj na Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť, ktorý oficiálnym listom požiadal ministerstvo vnútra a Prezídium policajného zboru o prešetrenie veci a zaujatie stanoviska.

Kým prešetrovanie zásahu stále prebieha, začiatkom tohto roka prišlo k dôležitému rozhodnutiu Ústavného súdu, ktorý skonštatoval, že prehliadka v Digital Parku bola nezákonná a protiústavná.

Podľa Ústavného súdu vyšetrovateľka Martina Babacsová všeobecnou formuláciou príkazu vytvorila podklad pre „lovenie“ akýchkoľvek dôkazov, t.j. podmienky pre hľadanie a odňatie čohokoľvek, a to bez akýchkoľvek limitov, ktoré mali byť určené v príkaze.

Ústavný súd poukázal aj na dlhší odstup od spáchania skutkov (2006) a začatia trestného stíhania (2015). OČTK sa podľa súdu vôbec nevysporiadali s otázkou, či po takom dlhom čase bolo naozaj reálne domnievať sa, že sa v priestoroch budú nachádzať veci súvisiace s tak starými skutkami.

Po náleze Ústavného súdu je nepochybné, že k prehliadke v Digital Parku nemalo nikdy dôjsť, a to bez ohľadu na nezákonnosť obvinenia Jaroslava Haščáka. Teatrálny zásah tak ostáva len nezákonnou a hrubou demonštráciou moci.

Nezákonné nakladanie s korešpondenciou

Jaroslav Haščák zasielal počas trvania svojej väzby desiatky listov svojim maloletým synom, manželke, rodinným príslušníkom či kolegom. Listy zaslané obvineným alebo obvinenému v kolúznej väzbe podliehajú kontrole vyšetrovateľky.

V prípade Jaroslava Haščáka však kontrola listov prebiehala aj po jeho prepustení z väzby, čím boli porušené jeho základné práva, čo vo svojom rozhodnutí z októbra 2022 potvrdil Ústavný súd. Vyšetrovateľka Martina Babacsová mala zároveň svojim konaním – kontrolou korešpondencie aj po prepustení Jaroslava Haščáka z väzby, porušiť listové tajomstvo.

Vyšetrovateľka bola už v lete minulého roka za nezákonnú kontrolu a zadržiavanie korešpondencie disciplinárne potrestaná a je na ňu podané aj trestné oznámenie.

Nezákonné postupy a úniky z trestného spisu

V priebehu vyšetrovania sa advokáti, ako aj obvinený Jaroslav Haščák, stretli s množstvom nezákonných postupov a pochybení, ktoré svojimi uzneseniami a upovedomeniami potvrdili aj Generálna prokuratúra SR, Úrad špeciálnej prokuratúry SR a Krajská prokuratúra v Bratislave..

Vyšetrovateľka napríklad porušila právo Jaroslava Haščáka na obhajobu tým, že jeho advokátom odoprela nazrieť do spisu v časti utajovaných príloh, či spôsobovala úmyselné prieťahy nerozhodnutím o viacerých žiadostiach.

Prípady sprevádzali aj podozrenia z nezákonného úniku zo spisu, kde bolo začaté trestné konanie, v ktorom je hlavnou podozrivou práve vyšetrovateľka Martina Babacsová.

Účel nemôže svätiť prostriedky

Úlohou štátu je vyšetrovať podozrenia z trestnej činnosti, avšak môže sa tak diať výlučne zákonne. Neoddeliteľnou súčasťou právneho štátu a očisty spoločnosti, o ktorej sa vedie verejná diskusia už niekoľko rokov, je najmä spôsob, akým k nej štát dospeje. Posledné roky sa však na Slovensku začali prehliadať aj očividné pochybenia a, žiaľ, v mnohých prípadoch aj evidentne úmyselné porušovanie zákonov zo strany OČTK v priebehu vyšetrovania. Dôraz bol naopak kladený takmer výlučne na konečný výsledok (zväčša na nepodmienečné odsúdenie už vopred „odsúdenej“ osoby).

Ak sa však k domnelej spravodlivosti snaží štát dopracovať účelovo, nezákonne a nekompetentne, má to na právny štát a našu spoločnosť výrazne negatívnejšie dopady, ako samotné spáchanie skutku.

Vyšetrovanie Jaroslava Haščáka v súvislosti s podozrením z korupcie a legalizácie príjmu z trestnej činnosti je dnes na základe zásadných rozhodnutí súdov a iných štátnych orgánov ukážkovým príkladom zneužívania právomocí verejného činiteľa, využívania nezákonných prostriedkov a šikany obvinených. Najmä však ide o neúctyhodný príklad toho, že OČTK chceli ohýbaním celého procesu na úkor jeho zákonnosti docieliť to, čo považovali za spravodlivé.

Machiavelistický prístup, kedy „účel svätí prostriedky“, však nikdy v histórii neviedol k pozitívnej a pre spoločnosť prospešnej koncovke. Práve naopak.